V dnešnej dobe sa človek zdráha uznávať iné autority ako svoju vlastnú. Z tohto dôvodu je pre neho občas ťažké akceptovať fakt, že viera nie je len jeho osobné rozhodnutie, ale predovšetkým dar od Boha. Pán je ten, kto začína dialóg s človekom.

Z hlbín ľudského srdca vychádza Pánovo pozvanie k vzrušujúcej ceste, k priateľstvu so Stvoriteľom, ktoré radikálne mení ľudský život. Božia milosť osvetľuje najhlbšie dimenzie ľudskej osoby. Svätý Duch usmerňuje človeka pri hľadaní pravdy a pravého dobra.

Neobmedzuje viera moju slobodu?

Viera je dar od Boha a vyžaduje si zmysluplnosť na osobnej úrovni. Keď ľudia veria, zosúlaďujú svoje mysle, svoje pocity a svoje správanie s pravdou zjavenou Bohom. Táto poslušnosť Bohu je ovocím hlbokej a pozornej poslušnosti Božiemu slovu a dodáva ľuďom odvahu, aby sa prostredníctvom poslušnosti priblížili k samotnému Stvoriteľovi. Pravdy viery, ktoré ľudia prijímajú prostredníctvom spolupráce s Božou milosťou, osvetľujú ich mysle a podporujú slobodu človeka ako Božieho dieťaťa.

Je veľmi ťažké zmieriť vieru s vedeckými faktami, ktoré ma učia na univerzite...

Pravda zjavená Bohom nie je vždy a bezprostredne porozumená ľudskou mysľou. Bohom zjavenej pravde nemožno porozumieť, keď sa spoliehame len na nedávnu skúsenosť. Pravdu zjavenú Bohom obsiahneme prostredníctvom duchovnej skúsenosti viery. Preto Kristus potvrdzuje svoje kázané slovo skutkami, napríklad svojimi zázrakmi. Tieto plody prinášajú tí, ktorí počas celého svojho života vydávajú svedectvo o autentickosti Božieho zjavenia: zápas svätých, odvaha mučeníkov spolu s vytrvalosťou vyznávačov, hojné plody modlitby a aktivita veriacich Cirkvi vo svete.

Viera prináša človeku silnú vnútornú istotu a zároveň hľadá spôsoby, ako vysvetliť túto istotu pomocou rozumu, aby človek čoraz viac poznával a miloval Pána Boha. Jeden z veľkých cirkevných otcov, svätý Augustín, opísal vzťah medzi vierou a rozumom nasledovnými slovami: „Porozumej, aby si mohol uveriť. ... Uver, aby si mohol porozumieť.“

Medzi vierou a vedou neexistujú žiadne protirečenia. Toto ukazuje vývoj teologických výkladov viery i vývoj vedeckého poznania. Viera osvietená Božou milosťou nám poskytuje príležitosť nazrieť do skutočnosti, ktorú ľudské poznanie nemôže dosiahnuť. Avšak dôkladné štúdium stvoreného sveta a sveta ľudských vzťahov, založené na vedeckých metódach, zároveň umožňuje človeku, aby sa priblížil k Stvoriteľovi všetkého, čo existuje, a lepšie porozumel veľkosti jeho plánu. Veda môže podporovať modlitbové rozjímanie o Božej múdrosti.

Porozumel som správne, že len vedecké poznanie nestačí, aby sme poznali pravdu, ale že je potrebné zároveň pestovať našu vieru?

Áno, „bez viery je totiž nemožné páčiť sa Bohu“ (Hebrejom 11, 6). Viera je našou odpoveďou na jeho pozvanie k novému, plného životu. Viera nás uschopňuje, aby sme prijali dar byť Božími deťmi, aby sme sa stali účastnými na večnom šťastí v náručí milujúceho Otca. Sám Kristus učil svojich učeníkov: „Kto uverí a dá sa pokrstiť, bude spasený; ale kto neuverí, bude odsúdený“ (Marek 16, 16). Preto Spasiteľ objasňuje, že on je jediná „cesta, pravda a život“ (Ján 14, 6).

Pán jedným dychom povoláva človeka k plnosti života a nenúti ho. Zrelá viera je výsledkom slobodného rozhodnutia zodpovednej osoby. Boh zároveň dobrovoľne a z lásky povoláva človeka k spáse. A toto povolanie vylučuje akékoľvek donucovanie a nátlak.

Takže môže viera, ak tomu správne rozumiem, zmeniť môj život?

Človek svojou slobodnou odpoveďou spolupracuje na Božom pláne spásy, ktorý mu otvára nové možnosti. Človek je povolaný, aby neustále rástol vo viere a svojím dôveryhodným svedectvom neúnavne prinášať dobré plody.

Následkom toho sa viera už tu v našom pozemskom živote stáva začiatkom večného života pre človeka. Napriek všetkým možným skúškam sme povolaní byť vernými svedkami Krista. Pre svet, ktorý je zranený hriechom a unavený zúfalstvom a beznádejou, je tento druh svedectva viery mimoriadne dôležitý.

Naša viera nás inšpiruje, aby sme boli „svetlom sveta“ a „soľou zeme“ (porovnaj Matúš 5, 13 – 14). Viera mladého človeka – to je veľký poklad pre celú Cirkev. Pre našich ľudí je viera nevyčerpateľným zdrojom duchovnej celistvosti.

Symbol viery je vytlačený text, v ktorom sa nachádzajú spásonosné pravdy našej kresťanskej viery a každé vyhlásenie v ňom je symbolom božskej skutočnosti, v ktorej sa nachádzame prostredníctvom viery.

Nicejsko-konštantínopolský symbol viery je ovocím prvých dvoch ekumenických koncilov: Nicejského (r. 325) a Konštantínopolského (r. 381). Tento Symbol viery je spoločný všetkým cirkvách Východu a Západu.

Zdroj: We walk with Christ Preložil o. Ján Krupa