Obrazom Boha vo Svätom písme je obraz milujúceho otca. Celé dejiny vyvoleného ľudu sú príbehom Božej lásky, Božej štedrosti a vernosti tomuto ľudu. Starozákonní proroci venujú veľkú pozornosť vzdorovitosti a nevernosti Božieho ľudu, ktorý sa často odchyľuje od dodržiavania prikázaní a „blúdi“ s pohanskými modlami.

Izrael často zrádza, ale Boh vždy zostáva verný. Pán bojuje za svoj ľud, vyvádza ho z otroctva, živí ho, chráni ho pred nepriateľmi, neopúšťa ho na púšti, vedie ho do zasľúbenej zeme, trpezlivo očakáva jeho obrátenie a prijíma jeho pokánie. Boh vždy zostáva verný svojej zmluve, pretože pravá láska nikdy nezrádza.

A v Novom zákone evanjelista Ján dosvedčuje, že „Boh je láska“ (Prvý Jánov list 4, 8). Toto znamená, že Boh Otec v láske plodí Syna a Svätý Duch vychádza z Otca. S tou istou láskou Najsvätejšia Trojica – Otec, Syn a Svätý Duch – tvorí všetko, čo existuje. Preto sú ľudia obrazom, ikonou Boha – Lásky. Preto ak ľudia milujú oddane a nezištne, vystupujú k svojmu božskému Prvoobrazu a skutočne sa stávajú sami sebou.

Vždy mi bolo ťažké porozumieť, ako tri osoby môžu byť jeden Boh…

Toto je tajomstvo viery, ktoré je neobsiahnuteľné pre ľudský rozum, ale otvorené pre čisté srdce (porov. Matúš 5, 8). Otec je prameňom Božej lásky a nemá počiatok, ale sám je Počiatkom pre ostatné osoby – Syna a Svätého Ducha. Otec večne plodí Syna a je Prameňom vychádzania Svätého Ducha. Otec je jediným Počiatkom, a preto Najsvätejšia Trojica je jeden Boh.

Syn, nestvorený, ale večne zrodený z Otca, „obraz neviditeľného Boha“ (Kolosanom 1, 15), zjavuje Otca a má tú istú dôstojnosť ako Otec, a preto je Boh. Vtelený Boží Syn zjavuje ľudstvu Svätého Ducha, tretiu božskú osobu.

Svätý Duch večne vychádza z Otca. Prostredníctvom Synovej spásnej misie v ľudských dejinách a po jeho nanebovstúpení je Boh vo Svätom Duchu „všade prítomný a všetko naplňuje“, ľudskej láske dáva božskú silu a ľudstvo usmerňuje k nebeskému kráľovstvu.

Svätá Trojica je spoločenstvo osôb, nepretržitý a bezpodmienečný dar vlastného ja, plnosť lásky, z ktorej všetky stvorené veci odvodzujú svoju existenciu. Od Otca skrze Syna vo Svätom Duchu Božia láska udržiava všetko stvorenie: povoláva do existencie, ochraňuje, uzdravuje, dáva život, inšpiruje, osvecuje, posväcuje, obnovuje, neúnavne tvorí novú zem a nového človeka – Božie dieťa, ktoré je účastné na Božom živote a jej dedičom kráľovstva Božej lásky.

Takže „Trojica“ je meno pre Boha?

Áno, Najsvätejšia Trojica je jedno z mien, ktorými oslovujeme Boha. Tým, že sa Boh zjavuje ľuďom, zjavuje svoje meno Otec, Syn a Svätý Duch. Meno nás upozorňuje na špecifickú osobu a dovoľuje nám poznať Boha lepšie, nadviazať s ním blízky vzťah. Osloviť niekoho jeho menom znamená pozvať ho k dialógu, otvoriť sa prítomnosti druhého, odpovedať na túto prítomnosť.

Keď sa Mojžiš spýtal Boha, ako sa volá, Pán mu odpovedal: „JA SOM, KTORÝ SOM!“ (Exodus 3, 13 – 15). Tým, že sa nazýva týmto menom, Boh dáva jasne najavo, že ide o tajomstvo, ktoré je nedosiahnuteľné vo svojej plnosti ľudskou mysľou, ktorá nie je schopná dosiahnuť počiatky bytia stratené v Božej stvoriteľskej slobode. Tým, že Boh zjaví svoje meno Mojžišovi, prostredníctvom neho zároveň pozve celý izraelský ľud do vzťahu s ním.

Vo Svätom písme nachádzame aj ďalšie Božie mená. Navyše k samotnému Zdroju bytia – „Ja som“ sa Pán zjaví ako Boh Milosrdný, Spravodlivý, Svätý, ako Múdrosť, Cesta, Život, Pravda, Láska. Všetky tieto mená nám zjavujú dôležité črty jeho božskej prirodzenosti. Vidíme Boha ako ochotného odpustiť a objať ľudí po ich pokání. Vidíme Stvoriteľa, ktorého svätosť prevyšuje všetku ľudskú chápavosť, a preto je vždy väčší, než si človek dokáže predstaviť.

V tom istom čase – ako Múdrosť – je Pán prítomný v samotnom jadre ľudského života a v medziľudských a spoločenských vzťahoch. V postave Ježiša z Nazareta, vteleného Božieho Slova, Boh ukazuje ľuďom cestu k pravde, k plnosti života v nebeskom kráľovstve.

Náš Boh je Pánom celých ľudských dejín. Každé zo zjavených Božích mien nám pomáha lepšie a hlbšie poznať nášho Stvoriteľa, porozumieť jeho plánu spásy pre nás a celému svetu.

Je veľmi dôležité, aby človek pamätal, že na svete nie je sám, že vždy je nablízku niekto, kto ho má rád, kto sa oňho stará…

Boh so sebe vyhlasuje, že je „Ten, ktorý je“, teda Ten, ktorý je vždy a všade prítomný. Pán stvoril svet a neopúšťa svoje stvorenie, ale obklopuje celý svet a celý osud ľudstva svojou milostivou prítomnosťou. Každý deň Stvoriteľ usmerňuje celé stvorenie k čoraz väčšej celistvosti a k plnosti dokonalosti.

Práve preto Boh neúnavne pôsobí v ľudských dejinách. Božou prozreteľnosťou sa nazýva táto konkrétna a priama Božia prítomnosť, ktorá sprevádza stvorenie, pokým ono neobsiahne plnosť svojej existencie.

Ježiš Kristus nás učí, aby sme dôverovali Prozreteľnosti – Stvoriteľovej prehojnej starostlivosti o svoje stvorenie, aby sme sa nebáli a nerozptyľovali, ale boli otvorení s úprimným srdcom a plne dôverovali Božej spásnej vôli. Boh je vždy nablízku. Naša dôvera v neho mu dovoľuje podporovať náš duchovný rast a prostredníctvom nás meniť svet k lepšiemu.

Božia prozreteľnosť je plán Božej prítomnosti v dejinách ľudstva, ktorá vedie každého jednotlivca i celé ľudské spoločenstvo k ich konečnému cieľu v Bohu.

Zdroj: We walk with Christ Preložil o. Ján Krupa