Karel Schwarzenberg rád koketoval so svojím vekom. Keď v lete 2020 oznámil svoj odchod z českej politiky, povedal: „Som už najstarší poslanec a naozaj starec.“ Z hľadiska biologického veku vtedy 82-ročného muža to mohla byť pravda. Mentálne bol však v tom čase stále ešte sviežejší než mnohí mladší, často nacionalisticky naladení poslanci, ktorí dnes zaľudňujú parlamenty najmä v strednej Európe.

Schwarzenberg zomrel v nedeľu večer vo veku 85 rokov. Už teraz je isté, že čestný predseda opozičnej strany TOP 09 zanecháva bolestnú medzeru nielen v českej politickom prostredí.

Tento muž mal čo povedať už počas studenej vojny ako predseda Medzinárodnej helsinskej federácie pre ľudské práva, či ako pravá ruka Václava Havla po „zamatovej revolúcii“ v roku 1989. Schwarzenberg, ktorý obvykle uprednostňoval motýlika pred kravatou, pestoval slobobu v myslení, zez túžby po neohrabanej provokácii, ktorá sa rozmohla v časoch Twitteru, ale zato vždy okorenenú štipkou irónie a humoru. Bol to štátnik i figliar.

Karl Johannes Nepomuk Norbert Friedrich Antonius Wratislaw Mena knieža zo Schwarzenbergu, gróf zo Sulzu, knieža landgróf z Kleggau, vojvoda z Krumau pochádzal zo starobylého šľachtického rodu, ktorého pôvod možno vysledovať až do 13. storočia a ďalej. Z franského mestečka Scheinfeld Schwarzenbergovci zväčšovali svoje majetky a vplyv. Ich srdcovou krajinou sa stali Čechy.

Samotný Schwarzenberg mal vlastnú teóriu, prečo sa šľachta tak dlho udržala pri kormidle. Pre Katolícku tlačovú agentúru povedal, že v týchto kruhoch bola selekcia mimoriadne prísna. „Každý, kto niekedy vyrastal na hrade alebo v paláci, vie, aký tam mohol byť v zime chlad a prievan. To mohli prežiť len tí najodolnejší.“ Až 20. storočie so svojimi svetovými vojnami ukončilo nadvládu aristokracie.

Schwarzenberg to zažil na vlastnej koži. Narodil sa v Prahe v roku 1937, ešte pred obsadením „zlatého mesta“ nemeckým Wehrmachtom. S koncom vojny prišiel komunizmus a strata českého majetku. Aby rodina unikla rastúcemu tlaku, koncom roka 1948 sa presťahovala do Viedne. Pre takmer deväťročného chlapca to bola formujúca skúsenosť a, ako neskôr sucho poznamenal, dôvod, prečo ho mala politika zaujímať po celý jeho život, lebo: „Politika sa veľmi skoro začala mnou zapodievať.“

Pravdaže to trvalo až do 80. rokov, kým sa „politik na voľnej nohe“ a bonviván Schwarzenberg stal pevnou veličinou na medzinárodnej scéne. V roku 1985 prevzal predsedníctvo v Medzinárodnej helsinskej federácii a stal sa akýmsi sprostredkovateľom medzi Východom a Západom. Jeho červené Porsche, ako píše životopiskyňa Barbara Tothová, „ročne najazdilo v priemere okolo 60-tisíc kilometrov, väčšinu z nich po hrboľatých východných cestách“.

Vtedy sa Schwarzenberg zoznámil s Václavom Havlom. „Veľa sme sa spolu nasmiali – ale aj veľa napracovali,“ povedal v rozhovore pre Katolícku tlačovú agentúru, keď opisoval svoj osobitný vzťah so spisovateľom a bojovníkom za občianske práva, ktorý sa po páde komunizmu v roku 1989 stal prezidentom Československa. Ako vedúci jeho kancelárie – „kancelár“ – sa Schwarzenberg presťahoval na Pražský hrad. Po rozdelení krajiny na Českú a Slovenskú republiku v roku 1993 bol v rokoch 2007 až 2009 a potom v rokoch 2010 až 2013 českým ministrom zahraničných vecí.

Vo svojej krajine sa knieža až do konca tešilo veľkej popularite. Jeho volebné kampane boli legendárne. V roku 2013 sa nechal vyfotografovať na plagáty v póze Jamesa Bonda. „Máme rovnakú slabosť pre dlhovlasé tvory a pre dobrú whisky alebo martini,“ komentoval Schwarzenberg v rozhovore pre Katolícku tlačovú agentúru. „Spája nás aj hlboké presvedčenie, že musíme porážať zlo.“

Zdroj: https://www.kathpress.at/goto/meldung/2319516/karel-schwarzenberg-staatsmann-und-schelm Z nemčiny preložil o. Ján Krupa