Už v júli 2023 sa kresťanský svet chystal osláviť 75. narodeniny svojho vysokého predstaviteľa. Avšak chaldejský patriarcha a kardinál Louis Raphael Sako vtedy vyhlásil: „Sedemdesiat päť rokov dovŕšim až v budúcom roku 4. júla.“ Nepatričný dátum narodenia patril jeho zosnulému staršiemu bratovi toho istého mena.

Patriarcha strávil časť svojho sedemdesiateho piateho roku života v dobrovoľnom exile v Erbile. Ide o hlavné mesto autonómnej oblasti Kurdistan na severe Iraku. Až v apríli, po ôsmich mesiacoch konfliktu s irackým sunnitským prezidentom Abdulom Latifom Rašídom, sa Sako vrátil do svojho oficiálneho úradného sídla v Bagdade.

Sako sa narodil v meste Zacho na severe Iraku pri hraniciach s Tureckom. Študoval v Mosule v Teologickom seminári dominikánskeho rádu. Kňazskú vysviacku prijal v roku 1974. Od roku 1979 pokračoval v štúdiách na Pápežskom východnom inštitúte v Ríme. Tam získal doktorát z orientálnej patristiky. Doktorát z histórie dosiahol na parížskej Sorbonne.

Sako pôsobil ako farár v Mosule od roku 1986. V rokoch 1997 až 2002 bol rektorom kňazského seminára v Bagdade. V roku 2002 Saka zvolili za arcibiskupa Kirkúku a v nasledujúcom roku vysvätili. Okrem aramejčiny, arabčiny, francúzštiny, angličtiny a taliančiny ovláda aj nemčinu.

Od roku 2013 stojí Sako v čele Chaldejskej cirkvi. Ide o najväčšiu cirkev v Iraku. Má približne pol miliónom členov. Po zvolení za patriarchu si Sako vybral meno Louis Raphael. V roku 2018 ho pápež František povýšil na kardinála biskupa, ako je to zvykom v prípade patriarchov východných katolíckych cirkví. Od roku 2022 je Sako členom vatikánskej hospodárskej rady, ktorá dohliada na ekonomické aktivity Vatikánu.

Sako sa opakovane priznal k svojim úvahám, že vo veku 75 rokov ponúkne pápežovi svoju rezignáciu. Ako patriarcha východnej katolíckej cirkvi nemá takúto povinnosť – na rozdiel od svojich rímskokatolíckych kolegov. Sako sa viackrát nechal počuť, že mu chýba primeraná „kultúra odchodu do dôchodku“ medzi východnými, či už v cirkvi alebo v politike. Či bude môcť ukázať dobrý príklad, to bude závisieť od situácie v Iraku.

Ostatne návrat do Bagdadu

V poslednom čase sa postavenie Chaldejskej cirkvi v Iraku trochu zlepšilo. V auguste minulého roka sa Sako stiahol do Erbilu po tom, čo eskaloval spor medzi prezidentom Rašídom a Chaldejskou cirkvou. Podľa Sakových slov „pod veľkým vplyvom Babylonských milícií“ prezident Rašíd zrušil dekrét svojho predchodcu, ktorý udelil patriarchovi ďalekosiahle právomoci pri spravovaní chaldejského majetku.

Nepociťuje žiadnu zatrpknutosť, povedal Sako pri svojom návrate do historického patriarchálneho sídla – a poďakoval sa irackému premiérovi Mohammedovi Šia Al-Sudanimu. Podľa vyjadrenia patriarchátu Sudaniho pozvanie k návratu bolo „prvým krokom na ceste dlhej tisíc míľ“. Po tomto kroku budú musieť nasledovať ďalšie kroky, ako napríklad oficiálne uznanie Saka ako hlavy cirkvi. Chyby minulosti sa musia napraviť.

Proti korupcii, za náboženskú slobodu

Ako červená niť sa jubilantovým pôsobením v patriarchálnom úrade tiahne snaha odstrániť nešváre. Hlava Chaldejskej cirkvi pravidelne vystupuje proti korupcii, za náboženskú slobodu, proti exodu kresťanov z rodného Blízkeho východu a za slobodný, demokratický Irak s rovnakými právami pre všetkých občanov. Od svojich moslimských partnerov požaduje modernizáciu islamu.

Sako je za rovnosť aj v rámci kresťanstva. Naposledy v máji na konferencii na Katolíckej univerzite v Erbile vyzval, aby sa otázky ako manželstvo, rozvod, starostlivosť o deti a dedičstvo riešili spravodlivo pre mužov a ženy. Sako vyzval kresťanov, aby sa vrátili ku kresťanským hodnotám a jednote, bez čoho by blízkovýchodné kresťanstvo bolo odsúdené na zánik.

Zdroj: https://www.kathpress.at/goto/meldung/2386379/kardinal-louis-raphael-i.-sako-wird-75