Súčasťou 24-hodinového vysielania Rádia LUMEN je aj spravodajstvo. Denne sa na našich vlnových dĺžkach dozviete viac o dianí doma i vo svete a najmä z cirkevného prostredia. V rozhovore so stálicou našej spravodajskej redakcie sa venujeme aj tomu, či je vôbec vhodné, aby katolícke rádio malo svoje spravodajstvo. A tiež sa dozviete, prečo má Júlia vo svojej DNA vpísaný záujem o veci verejné a ako zvláda skoré ranné vstávanie.

V Rádiu LUMEN patríš medzi stálice. Bola si od začiatku v spravodajskej redakcii?

Začala som ako redaktorka spravodajstva a publicistiky zo Žilinskej diecézy a po skončení vysokej školy v septembri 2007 som nastúpila do spravodajskej redakcie v Banskej Bystrici, kde pracujem dodnes.

Ako sa človek stane spravodajcom? Sledovala si správy už v detstve?

Ako školáčka som neobľubovala, keď sme na hodine literatúry rozoberali rôzne básne a mali sme v nich hľadať rôzne významy, ktoré autor ukryl vo svojich veršoch. Nerozumela som, prečo to nemôže byť povedané jasne, stručne a výstižne- teda spravodajsky. To mi zostalo dodnes. Záujem o veci verejné mám zároveň asi aj v DNA, máme v rodine dlhoročného starostu, viacerých bývalých obecných poslancov. Funkciu obecného poslanca zakúšam aj ja osobne a veľmi ma to napĺňa. Takže rozhovory o politike, sledovanie spravodajstva a polemizovanie na rôzne témy sú u nás bežné.

Aké udalosti ty osobne najviac sleduješ?

Okrem politiky ako takej sú mi najbližšie tri oblasti. Keďže dlhé roky spolupracujem s Fórom života a Áno pre život, tak je to určite oblasť prolife. Potom je to doprava (ne/výstavba diaľnic a rýchlostných ciest, problematika mýta a pod.)  a tiež témy z rezortu obrany, čo súvisí najmä s 5.plukom špeciálneho určenia v Žiline.

Do rádia prichádzaš ako spravodajca ráno vždy prvá. Ako zvládaš skoré ranné vstávania?

Už od vysokoškolských čias u mňa platilo, že radšej som sa učila skoro ráno ako neskoro do noci. Aj dnes idem radšej skôr spať a ráno si privstanem aj o piatej, ak mi treba ešte dokončiť reportáž alebo pripraviť reláciu na moderovanie. Vôbec pritom napríklad nepoužívam budík, budím sa akosi automaticky presne v čase, keď je to potrebné. Aj keď musím otvorene priznať, že sa mi už párkrát podarilo zaspať na rannú službuJ

Dnes sa na človeka valí obrovské množstvo informácií. Máš aj ty pri svojej práci pocit, že je náročné rozlišovať, ktoré informácie sú pravdivé, nepravdivé, škodlivé?

V čase mediálneho pretlaku je pre nás všetkých veľkou výzvou rozlišovať pravdivé a manipulatívne správy. Dôležité je najmä sledovať zdroj. Aj keď nemám rada škatuľkovanie, už viem odhadnúť, z akého zdroja sú informácie overené a pravdivé a z ktorého zdroja dané informácie tieto atribúty nespĺňajú. Občas si prečítam aj tie, ale to skôr zo zvedavosti, aby som vedela, čím žije aj „táto scéna“.

Je podľa teba nutné mať v Rádiu LUMEN spravodajstvo? Veď ľudia predsa potrebujú povzbudenie. A aktuálne správy mnohých ľudí znepokojujú.

Nesúhlasím s tým, že spravodajstvo rozrušuje. Naopak, je dôležité pre každého človeka, poslucháča, lebo informácie z politiky, školstva, zdravotníctva, sociálnej oblasti  a pod. sa dotýkajú nášho každodenného života. Preto máme ako novinári veľkú zodpovednosť voči našim poslucháčom, lebo máme možnosť formovať ich názory. Našou úlohou tak nie je len informovať, ale aj formovať. Ak teda príde politik, ktorému v nedeľu chýbajú teplé rožky, musí tu byť Rádio Lumen, aby povedalo, že aj pekári chcú v nedeľu byť so svojou rodinou. Ak niektorá politická strana chce rodičom prikázať, aby ich trojročné deti chodili povinne do škôlky, musí tu byť Rádio Lumen a vysvetliť, že pre dieťa je najväčším prínosom do života, keď je čím viac so svojou mamou, ktorá nemá na prvom mieste kariéru, ale dobro svojho dieťaťa. Keď sa vrátim ešte k predošlej otázke - veľkou úlohou Rádia Lumen je, aby najmä v publicistických reláciách „naši“ odborníci svojimi názormi a postrehmi pomáhali poslucháčom formovať ich postoj k rôznym udalostiam a výzvam, ktorým dnes čelíme.

Čím je naše spravodajstvo iné ako v ostatných médiách?

V prvom rade informujeme vo veľkej miere o dianí v našich diecézach, ktoré iné média obchádzajú, lebo ho považujú za málo atraktívne. Pritom sa po celom Slovensku organizuje toľko podnetných a potrebných podujatí. V duchu slov pápeža Františka sa zároveň snažíme „neochorieť koprofíliou“, teda nevyhľadávame informácie o škandáloch, o dopravných nehodách, resp. vraždách a podobne. Tieto správy, ktoré sú žiaľ v iných médiách veľmi sledované, neprinášajú človeku nič pozitívne do života. Preto pred správou o dopravnej nehode dávame prednosť informácii o obnovenej nemocnici a podobne...