Jimmy Carter: celoživotný kresťan a prvý prezident USA, ktorý hostil pápeža v Bielom dome

Jimmy Carter, na ktorého sa spomína ako na transformačného vodcu a neúnavného bojovníka za mier, zomrel vo svojom dome v Plains v štáte Georgia. Narodil sa v roku, keď zomrel Vladimír Lenin, a bol prvým prezidentom USA, ktorý sa narodil v nemocnici, a prvým, ktorý sa dožil 100 rokov. Jeho život bol pozoruhodný aj na prezidenta USA.

V rokoch 1977 až 1981 viedol USA ako člen Demokratickej strany, pričom v úrade pôsobil len jedno funkčné obdobie, kým ho v jednom z najväčších volebných súbojov v histórii USA neporazil republikán Ronald Reagan.

Carter, celoživotný baptista, bol v mnohých oblastiach v protiklade s katolíckym učením. Ako hlasný zástanca kňazského svätenia žien Carter označil rozhodnutie Katolíckej cirkvi vysviavať len mužov za diskrimináciu „žien veľmi hrubým spôsobom“. V roku 2000, keď Južný baptistický konvent hlasoval za zachovanie zákazu vysviacania žien, Carter napísal približne 75-tisíc baptistom list, v ktorom vyhlásil: „Nakoniec som sa rozhodol, že po 65-tich rokoch už nemôžem byť spájaný s Južným baptistickým konventom.“

Napriek tomu Carter zostal pravdepodobne najkresťanskejším prezidentom Spojených štátov a jeho viera ovplyvňovala väčšinu jeho činností.

Carter sa narodil na arašidovej farme bez elektriny. Po absolvovaní námornej akadémie USA sa oženil s priateľkou svojej sestry. Stal sa diakonom v miestnom baptistickom kostole. Jeho raný život bol príkladom odolnosti a silných rodinných hodnôt – vlastností, ktoré neskôr formovali jeho prístup k vodcovstu a verejnej službe.

V roku 1966, v tom istom roku, keď prehral demokratické primárky v guvernérskych voľbách v štáte Georgia, Carter pomáhal Billymu Grahamovi organizovať evanjelizačný program v meste Americus v štáte Georgia. Keď Graham pôvodne navrhol túto myšlienku vedúcim vodcom komunity v meste, mal problém nájsť podporu, pretože vyžadoval, aby podujatia organizované jeho službou boli rasovo integrované. Carter, ktorý sa už dlho zasadzoval za rasovú rovnosť, takéto výhrady nemal, hoci podujatie nakoniec zorganizoval v opustenej školskej pivnici, pretože nenašiel nijaký miestny kostol, ktorý by bol ochotný ho zorganizovať. Neskôr sa Carter stal čestným predsedom krížovej výpravy Billyho Grahama.

Počas svojej politickej kariéry a na ceste do Bieleho domu sa Carter nikdy nevyhýbal svojej kresťanskej viere. Po Watergate a Vietname ho mnohí považovali za osviežujúceho zásadového politika. Počas svojho inauguračného prejavu v roku 1977 citoval úryvok z Micheáša a povzbudil seba aj ostatných, aby „pokorne chodilis Bohom“. V roku 1978 vyjednal Camp David dohody, dve politické dohody podpísané egyptským prezidentom Anvarom Sadatom a izraelským premiérom Menachemom Beginom, ktoré viedli k egyptsko-izraelskej mierovej zmluve v roku 1979. Po podpísaní dohôd sa Carter obrátil na vedúcich predstaviteľov a povedal: „Blahoslavení tvorcovia pokoja, lebo ich budú volať Božími deťmi“ (Mt 5, 9).

Šiesteho októbra 1979, počas šesťdňovej cesty pápeža Jána Pavla II. po USA, Carter privítal pápeža v Bielom dome a stal sa tak prvým prezidentom USA, ktorý tak urobil. Keď sa obaja stretli, dohodli sa, že sa nebudú rozprávať ako diplomati, ale ako kresťanskí bratia, pričom väčšina ich rozhovoru sa týkala ľudských práv.

No Cartera si možno viac ako ktoréhokoľvek iného prezidenta budeme pamätať pre jeho po-prezidentskú prácu.

V roku 1982 založil Carterovo centrum s cieľom presadzovať ľudské práva a podporovať mier na celom svete, najmä pomáhať pri hľadaní riešenia konfliktu medzi Sudánom a Ugandou tým, že pomohol vyjednať Nairobskú dohodu. Carter osobne rokoval s Kim Ir-senom o zmrazení severokórejského jadrového programu v roku 1994 a sprostredkoval rokovania medzi haitskou vojenskou juntou a Spojenými štátmi.

Veľkú časť svojho času venoval podpore charitatívnej organizácie Habitat for Humanity, ktorej pomohol postaviť alebo zrekonštruovať viac ako štyritisíc domov v 14-tich krajinách.

Carter je tiež autorom viac ako 30 kníh. Vo svojom diele „Living Faith“ (Živá viera) z roku 1996, ktoré slúži ako memoáre a duchovný sprievodca, Carter napísal: „Mám len jeden život a jednu šancu, aby som v ňom niečo dosiahol. Moja viera požaduje, aby som robil všetko, čo môžem, kdekoľvek som, kedykoľvek môžem, tak dlho, ako môžem, s tým, čo mám, aby som sa pokúsil niečo zmeniť.“

Ako dôkaz jeho neochvejného odhodlania pre spoločné dobro bola Carterovi v roku 2002 udelená Nobelova cena za mier za jeho desaťročia trvajúce úsilie o podporu mieru, demokracie a ľudských práv na celom svete.

Carter bol vždy aktívny vo svojej cirkvi a až do svojich 95 rokov viedol hodiny nedeľnej školy.

Carterova manželka Rosalynn Carterová zomrela v novembri 2023. Po Carterovi zostali štyri deti, 11 vnúčat a 11 pravnúčat.

Zdroj: https://catholicherald.co.uk/jimmy-carter-a-devout-christian-and-the-first-us-president-to-host-a-pope-at-the-white-house/ Preložil o. Ján Krupa