TopTip

Ježišovo zmŕtvychvstanie v cirkevnej Tradícii

Ježišovo zmŕtvychvstanie v cirkevnej Tradícii

Ježišovo zmŕtvychvstanie sa od začiatku považuje za ústredný obsah viery. Až do doby osvietenstva Ježišovo zmŕtvychvstanie nebolo popierané a preto ani nebolo samostatnou témou v teologickej reflexii.  

V liturgickom živote Cirkvi bolo Ježišovo zmŕtvychvstania zakotvené od začiatku: ako pamiatka Ježišovho vzkriesenia v „prvý“ deň týždňa alebo vo „ôsmy deň“ (Barn. 15,8 n), v „deň slnka“ (Justín Mučeník [† 160] 1 apol. 67,7) alebo v „deň Pána“ (Zj 1,10; Ignác Antiochijský [† po 110] Magn. 9,2). Ježišovo zmŕtvychvstanie znamená obnovenie prvého dňa stvorenia (Barn. 15,8 n; Justín, dial. 41,4; 138,1). Slávenie Eucharistie je pamiatkou Ježišovej smrti a zmŕtvychvstania (Ignác, Eph. 20; trad. apos. 4). V súkromných sláveniach vigílie sa koná pamiatka Ježišovho zmŕtvychvstania z najhlbšej noci (Const. Apost. 8,34; trad. apost. 41).

Liturgické miesto viery v Ježišovo zmŕtvychvstania sa ukazuje aj na neoddeliteľnom spojení vyznania viery a vysluhovania krstu (trad. apol. 21), ako aj na skorom vývoji bohoslužobného slávenia Veľkej Noci s veľkonočnou homíliou, ako ju dosvedčuje Melitón Sardský († okolo 190)

Avšak Ježišovo zmŕtvychvstanie netvorí hlavnú tému ranokresťanskej kristológie. V jej strede je inkarnácia. Lebo Ježiš sa nestane až zmŕtvychvstaním Božím Synom, ako sa domnieval Pavol zo Samosaty († nach 272), ale je Božím Synom od začiatku. Kristológia zmŕtvychvstania sa javila preto podozrivá. Zmŕtvychvstaním bol však Ježiš zjavený a oslávený ako Boží Syn.  

Proti gnóze cirkevní otcovia zdôrazňujú telesnosť Ježišovho zmŕtvychvstania a všeobecného vzkriesenia mŕtvych. Gnóza sa dištancovala od konkrétnej telesnej existencie Ježiša a spiritualizovala zmŕtvychvstanie ako duchovný výstup do nebeského sveta (napr. Rheg. 45,14-23). Zmŕtvychvstanie tela na konci čias sa zdôvodňuje silnejšie na základe Kristovej inkarnácie než Ježišovho zmŕtvychvstania. Ježišovo zmŕtvychvstanie je začiatkom všeobecného zmŕtvychvstania k nepominuteľnosti (Atanáz Alexandrijský, incarn. 20). S Kristom dospeje na konci celé stvorenie do Božieho večného života (Gregor Nysský, or. catech. 32,3).

Origenes († 253/54) spája s Ježišovým zmŕtvychvstaním nádej na zavŕšenie všetkých, na ktoré čaká Kristus a tí, ktorí sú v ňom zavŕšení (hom. in Lev. 7,2). V scholastickej teológii Ježišovo zmŕtvychvstanie ešte viac ustupuje teóriám inkarnácie. Kde sa tematizuje, tam sú otázky venované viac ontologickej kvalite zmŕtvychvstalého tela než soteriologickému významu Ježišovho zmŕtvychvstania.

Tomáš Akvinský († 1274) pojednáva o Ježišovom zmŕtvychvstaní v rámci tajomstiev Ježišovho života (STh III q53–59). S Augustínom (civ. 20,6,2) považuje Ježišovo zmŕtvychvstanie za pôsobiacu príčinu dvojitého zmŕtvychvstania človeka, t.j. už teraz možného duševného zmŕtvychvstania skrze vieru, krst a kresťanský spôsob života a budúceho telesného zmŕtvychvstania (STh III q56 a1–2).

V ranokresťanských vyznaniach viery je Ježišovo zmŕtvychvstanie pevne zakotvené a zaradené do spásnodejinnej postupnosti Ježišovej cesty. Preto sa vo väčšine ranokresťanských symbolov nachádza vyznanie viery vo vzkriesenie tela (DH 1–76).  

Podobné články

Počúvajte naživo

Potrebujeme vás!
Potrebujeme vás!
Vyzbieraných je 3729 €

Celková čiastka

6000 €

Zostávajúci čas

10 dní

Aktuálny program

počasie

Počasie podľa
P. Jurčoviča
Darujte 2% Podporte vaše rádio Chcem byť patrónom Rádia Lumen

Táto stránka používa cookies

Súbory cookie používame na zhromažďovanie a analýzu informácií o výkone a používaní stránok, na poskytovanie funkcií sociálnych médií a na vylepšenie a prispôsobenie obsahu a reklám. Viac o cookies