Pod názvom „Dar a tajomstvo“ pred 25 rokmi zverejnil prvý raz pápež svoje súkromné spomienky. Pre Jána Pavla II. (1978-2005) táto kniha, vydaná 15. novembra 1996, nebola prvým súkromným opusom. Dva roky predtým „mediálny pápež“ z Poľska v knihe rozhovorov odpovedal na aktuálne otázky o Cirkvi, duchu doby a nových výzvach. Pri príležitosti svojho zlatého kňazského jubilea, podnietený mnohými prosbami, pred 25 rokmi Ján Pavol II. konečne napísal o sebe: predovšetkým o svojej pohnutej ceste k duchovnej službe.

Wojtylova cesta bola ovplyvnená druhou svetovou vojnou, nemeckou okupáciou, sovietskym oslobodením a komunistickým bojom proti Cirkvi. Niektoré dátumy jeho života už boli známe, no veľmi osobný opis z pera vtedy 76-ročného muža ich postavil do nového svetla a vysvetlil niektoré riadky. Dotyčný 120-stranový spis sa stal bestsellerom s 20 miliónmi predaných výtlačkov.

Karol Wojtyla, narodený v roku 1920, opisuje svoje detstvo v malom mestečku Wadowice, ktoré sa nachádza 50 kilometrov západne od Krakova. Hovorí o svojich kamarátoch v škole, vrátane židovských priateľov, o svojich záľubách, o športe a divadle. Referuje, že jeho matka zomrela skoro, rovnako ako brat, a že ho vychovával zbožný otec. Po skončení gymnázia začal Karol Wojtyla študovať poľskú filológiu v Krakove. O rok neskôr však, nemeckou inváziou do Poľska 1. septembra 1939, vypukla druhá svetová vojna. O niekoľko týždňov potom Wojtylových profesorov odtransportovali do koncentračného tábora Sachsenhausen. Toto štúdium sa skončilo.

Aby sa vyhol hrozbe deportácie na nútené práce do Nemecka, Karol Wojtyla pracoval v kameňolome chemickej továrne Solvay, bol pobočníkom demolačného majstra. Ako píše, táto práca bola náročná. Ale robotníci šetrili študentov a ušetrili ich veľmi tvrdej práce. Pohľad do sveta práce Wojtylu veľmi ovplyvnil. Dlhé roky udržiaval korešpondenciu s niektorými „pracovnými kolegami“. Aj stúpenci odborového hnutia Solidarita neskôr cítili, že bol jedným z nich.

Karol refereruje, že počas týchto pracovných rokoch mu bolo čoraz jasnejšie jeho povolanie za kňaza. „Tragédia vojny mi pomohla vidieť hodnotu a význam tohto povolania z novej perspektívy.“ Na jeseň 1942 Wojtyla vstúpil do tajného seminára v Krakove a študoval teológiu.

Nakoniec bol ušetrený mnohých strašných udalostí druhej svetovej vojny, zhŕňa o 55 rokov neskôr Ján Pavol II. „Každý deň som mohol byť odvedený z domu, kameňolomu, továrne a odvezený do koncentračného tábora.“ Mnohí z jeho spolužiakov padli, prišli o života v koncentračných táboroch alebo boli deportovaní do sovietskych táborov.

Karol Wojtyla spoznal „zvnútra“ obidva totalitné systémy, čiže národný socializmus i komunizmus s ich režimami útlaku a teroru. A ďalej: „Človek ľahko pochopí, že z toho pramení moja citlivosť na dôstojnosť každého človeka, na rešpektovanie ľudských práv, počnúc právom na život.“

Po kňazskej vysviacke 1. novembra 1946 bol neskorší pápež okamžite poslaný do Ríma na doktorandské štúdium. Tam bádal na dominikánskej univerzite Angelicum a  tento čas využil na objavovanie večného mesta. Na cestách do Francúzska a Beneluxu spoznával „povojnovú Európu, Európu nádherných gotických katedrál, ale aj Európu ohrozenú napredujúcou sekularizáciou“.

Po návrate do Poľska bol Wojtyla spočiatku kaplánom v malej vidieckej farnosti a potom mestským farárom a študentským kaplánom v Krakove. Čoskoro však bol uvoľnený na habilitáciu. V roku 1958 sa ako 38-ročný stal pomocným biskupom v Krakove, neskôr arcibiskupom a kardinálom.

Týmto sa končí táto autobiografia. Pokračovanie – o biskupských rokoch v Poľsku, o jeho zápase s komunistickým režimom a potom o zvolení do Ríma – Ján Pavol II. predložil o osem rokov neskôr pri príležitosti 25. jubilea svojho pontifikátu.

Zdroj: Kathpress Z nemčiny preložil o. Ján Krupa.