Kardinála Korca si môže uctiť každý pútnik v nitrianskej Katedrále sv. Emeráma. Na tretí deň oktávy Sviatku všetkých svätých si ho špeciálne pripomíname aj my. 

Kardinál Korec bol a je jedným zo symbolov boja proti totalitnému režimu. V Cirkvi tajný biskup a vo svete opravár výťahov. Jeho teologický odkaz dnes žije cez mnohé literárne diela, ktorými sa nám prihovára aj roky po svojej smrti. Do histórie slovenskej cirkevnej provincie sa zapísal ako prvý kardinál, do sŕdc mnohých sa zapísal ako vytrvalý duchovný otec, ktorý nestratil svoju tvár napriek útlaku v čase totality. 

"Po likvidácii reholí a kláštorov v roku 1950 bol spolu s rehoľnými zo spoločnosti Ježišovej spolubratmi internovaný od 14. apríla 1950 v Jasove, potom v Podolínci a od 20. septembra 1950 v Pezinku. Odtiaľto bol donútený odísť do civilného života. V tom istom roku (1. októbra 1950) bol tajne vysvätený v Rožňave za kňaza a po uväznení a internovaní takmer všetkých oficiálnych biskupov, bol ako 27-ročný 24. augusta 1951 tajne vysvätený za biskupa, otcom biskupom Pavlom Hnilicom. Konsekrácia sa uskutočnila na základe rozsiahlych fakúlt Svätého Otca Pia XII. pre naše krajiny.
Biskupskú službu však nemohol vykonávať verejne. Po celý tento čas pracoval ako robotník. V tomto období oprávnene desať rokov každý deň očakával, že príde pre neho Štátna bezpečnosť, ako sa to stalo v mnohých prípadoch jeho spolubratom v reholi, či diecéznym kňazom alebo veriacim laikom. O to viac, že vedeli o ňom, že je biskup a vyvíja aktívnu apoštolskú činnosť, ba i tajne ordinuje kňazov. Bolo to však, ako sám spomína, obdobie preniknuté nádejou a dôverou v Boha. Dňa 11. marca 1960 bol zaistený a 21. mája odsúdený ako vlastizradca – pre náboženskú činnosť medzi študentmi na 12 rokov väzenia, ktoré prežil v neľudských podmienkach s mnohými kňazmi v Prahe na Pankráci, Ruzyni a Valdiciach. Z väzenia sa vrátil 24. februára 1968 s podlomeným zdravím. Napriek tomu sa zapojil do nadšenej obnovy náboženského života.

Dňa 8. júla 1969 ho prijal na osobitnej audiencii pápež Pavol VI., ktorý na údiv mnohých odovzdal „tajnému“ biskupovi Korcovi svoje biskupské insígnie. Po návrate do vlasti však nedostal súhlas zo strany štátu k pastorácii, a preto pokračoval v práci ako robotník, naposledy ako opravár výťahov v Petržalke. I v tejto situácii nezostal nečinný. Kontakt s mladými ľuďmi, apoštolát v rôznej forme, ale i bohatá literárna činnosť mu vyplnili každú voľnú chvíľu." (zdroj: biskupstvo Nitra)

Otca kardinála si v uplynulých dňoch osobne uctil aj náš redaktor Ivo Novák. Miesto jeho posledného odpočinku nie je potrebné hľadať na nejakom cintoríne, Stačí navštíviť nitriansky hrad a Katedrálu sv. Emeráma. Aj krátko pred alebo po sv. omši sa môžete kedykoľvek zastaviť pri mieste, ktoré ľahko spoznáte podľa podobizne otca kardinála. Pridajte sa aj vy k nám, počas tohto roka, a uctite si ho ako trpiteľa pre vieru ktorého si obzvlášť pripomíname v roku 30. výročia Nežnej revolúcie. 

Kardinál Ján Chryzostom Korec - základný prehľad:

Narodený 22. januára 1924 v Bošanoch.

Po likvidácii reholí a kláštorov v roku 1950 bol spolu s rehoľnými spolubratmi internovaný od 14. apríla 1950 v Jasove, potom v Podolínci a od 20. septembra 1950 v Pezinku.

V roku 1950 bol tajne vysvätený v Rožňave za kňaza a po uväznení a internovaní takmer všetkých oficiálnych biskupov, bol ako 27-ročný 24. augusta 1951 tajne vysvätený za biskupa.

Dňa 11. marca 1960 bol zaistený a 21. mája odsúdený ako vlastizradca – pre náboženskú činnosť medzi študentmi na 12 rokov väzenia, ktoré prežil v neľudských podmienkach.

28. júna 1991 ho v konzistóriu ustanovil pápež Ján Pavol II. za kardinála.

Zomrel 24. októbra 2015.

Slová kardinála Dziwisza na pohrebe o. kardinála Korca:

„Dnes sa lúčime s veľkým človekom, na ktorého môže byť hrdý slovenský národ. Lúčime sa s verným synom Cirkvi, pre ktorého bol Ježiš Kristus všetkým. Nasledoval ho od mladosti a slúžil mu do posledného dychu. Lúčime sa s odvážnym a nezlomným pastierom, ktorý v temných rokoch totalitného systému sa dožadoval pravdy o Bohu a o človekovi. Bránil dôstojnosť ľudskej osoby, jej právo na život v slobode. Zaplatil za to vysokú cenu rokmi, ktoré strávil vo väzení. Jeho biskupský odev sa stal odevom robotníka. Jeho katedrou sa stal malý byt v paneláku, kde tajne svätil kňazov pre prenasledovanú Cirkev vo svojej vlasti. Dočkal sa konca komunistického režimu v našej časti Strednej a Východnej Európy, k čomu prispel aj Ján Pavol II.
Krakovský metropolita Karol Wojtyła pomáhal prenasledovanej Cirkvi v Československu. To isté robil ako pápež. Bol som toho osobne svedkom. Svätý Otec bol dojatý čítaním knižky „Od barbarskej noci“, ktorá opisuje prenasledovanie Cirkvi, ale tiež hrdinské postoje otca biskupa Korca. Ján Pavol II. uviedol biskupa Nitry do kolégia kardinálov. Tu, v Nitre, sa pápež stretol so slovenskou mládežou, a privítal ho dojatý kardinál a pastier diecézy. O niekoľko rokov neskôr ho požiadal, aby viedol duchovné cvičenia vo Vatikáne. Po ich skončení ďakoval mu po taliansky, ale tiež po slovensky, a úprimne sa tešil, že tieto duchovné cvičenia pre celú Rímsku kúriu po prvý raz dával slovenský kardinál."

PREČÍTAJTE SI AJ:

Pavol Peter Gojdič: Muž zlatého srdca

Ján Vojtaššák: "Anjelom prikázal o tebe"