Keď chceme hovoriť o vašich začiatkoch v Rádiu Lumen, musíme poriadne načrieť do histórie. Kedy ste nastúpili do rádia? Do akého prostredia ste prišli?

Do rádia, v tom čase Rádia Mária, som nastúpil vo februári 1993. Túto ponuku som dostal od nebohého prvého riaditeľa Františka Makovníka. Začiatok bol dosť rozpačitý, všetci chceli čo najskôr začať vysielať, len sme nevedeli čím skorej začať. Vysielacie štúdio už bolo v prevádzke, ale ešte sa nevysielalo lebo prvý vysielač bol ešte len zabalený v krabici. Nakoľko som bol prijatý na pozíciu vysielacieho technika a z vojny som mal skúsenosti s vysielačmi, tak som bol poverený spustiť prvý vysielač. Ten bol umiestnený priamo v rádiu na Kapitulskej v Banskej Bystrici a vysielaciu anténu sme nainštalovali na vežu katedrálneho kostola. A tak na Veľkú noc roku 1993 bolo možné zachytiť prvý vysielač Rádia Mária v Banskej Bystrici. Nakoľko pokrytie s tohto mestského vysielača bolo veľmi malé, koncom roku 1994 bol premiestnený na vrch Panský diel. A takto to pokračovalo 27 rokov až sme sa dopracovali k 32 vysielačom, satelitnému a internetovému vysielaniu.

Začínali ste ako vysielací a nahrávací technik, no postupne ste sa dostali až na pozíciu technického riaditeľa...

Áno, popri práci za mixážnym pultom som bol stále viac a viac vťahovaný vedením do procesu výstavby nových vysielačov, ich správy a technického rozširovania rádia. Nakoľko takáto kombinácia práce bola dosť stresujúca a časovo náročná, okolo roku 1998 som bol vedením prevelený na pozíciu vedúceho technického oddelenia a definitívne som skončil s prácou za mix pultom. No moc som si to neuľahčil, lebo v tom období došlo k dynamickému rozvoju rádia. Začínala sa digitalizácia, prechod z analógu na digitál, výstavba nových vysielačov, stavebné úpravy budovy rádia, či výstavba nových štúdii. Boli to tvrdé a hektické roky a niekedy som uvažoval či nezmením prácu. Čo ma držalo nad vodou bolo, že táto práca bola pre mňa koníčkom a že mám dobré rodinné zázemie a dobrú a chápajúcu manželku.

Aká je náplňou práce technického riaditeľa?

Práca vedúceho techniky je dosť širokospektrálna a časovo náročná od personálneho vedenia technického úseku cez technický rozvoj, nutnú administratívu, výstavbu, servis vysielačov, starostlivosť o kompletnú technickú infraštruktúru, správu budovy, pohotovosti, prenosy doma aj v zahraničí. Samozrejme, dôležitý je dobrý kolektív technicky zdatných pracovníkov, bez ktorých by som sa nezaobišiel a nebol schopný túto prácu zvládať.

Čo považujete za najväčší úspech počas vášho pôsobenia v Rádiu Lumen?

Taký najväčší úspech, čo najviac teší moje technické ego, je výstavba a sprevádzkovanie satelitného uplingu na prenos modulácie k vysielačom. To že sme boli prvým rádiom na Slovensku, ktoré takýmto spôsobom začalo dopravovať moduláciu k svojim vysielačom. Čo bolo pre rozvoj rádia a výstavbu vysielačov zásadné najmä ekonomicky. Lebo kdekoľvek na Slovensku sa postavil vysielač nemuselo sa riešiť ako dopraviť signál a za koľko. Výdatne nám v tom pomohli technici z americkej biskupskej konferencie, ktorí našu myšlienku bez váhania podporili a pomohli odborne aj finančne.

O niekoľko týždňov odchádzate do dôchodku. Máte už pripravené plány, čo s voľným časom?

Čas nezastal, technológie zostarli, ja tiež, logicky musí prísť niečo nové. Technológie pôjdu do šrotu a ja s peknými spomienkami a zážitkami do dôchodku. Moc neplánujem a že by som sa nudil to sa nebojím. Bývam v rodinnom dome a mám dosť veľkú rodinu štyroch synov a manželku. Tí sa mi o voľný čas postarajú. Nie, že by ma občas nostalgia neprepadla, ale snažím sa preladiť a pozerať do budúcnosti. Najprv si dám také tri konsolidačné mesiace oddychu a potom, ak mi zvýši čas, možno ešte pôjdem pracovať. Zdravie a okolnosti ukážu.

Kolegom a zamestnancom ďakujem za spoluprácu. Bolo mi tu dobre a želám im dobré a múdre vedenie, nové technológie, veľa poslucháčov a ďalších 27 rokov vysielania.