Celková čiastka
Zostávajúci čas
Ekonomické sankcie USA proti Iránu „spôsobili vážne problémy“ na „všetkých úrovniach“ spoločnosti. V porovnaní s nedávnou minulosťou sa „pre bežných ľudí život stal veľmi ťažkým“. Toto konštatoval pre AsiaNews otec Ryan Issa, 43-ročný kňaz Teheránskej archieparchie Chaldejskej cirkvi.
„Ekonomika zohráva podstatnú rolu v našom živote a v našej spoločnosti, na každej úrovni“, vysvetľuje otec Issa. Ceny spotrebného tovaru a potravín sa „líšia od obchodu k obchodu“, no problém nie je len ekonomický, týka sa aj kultúrnej sféry. „Štúdium stratilo hodnotu. Mnohé továrne sú zavreté alebo práve prerušujú svoju výrobu. A plat bežného zamestnanca dnes postačuje na pokrytie len týždenných výdavkov rodiny.“
Príčinou eskalácie napätia medzi Iránom a USA bolo rozhodnutie amerického prezidenta Donalda Trumpa z máji 2018 odstúpiť od jadrovej dohody s Iránom. Biely dom následne uvalil na Irán najťažšie sankcie v histórii, posilnil vojenskú prítomnosť v oblasti a eliminoval iránsky export ropy, čo neblaho zasiahlo na prvom mieste iránske obyvateľstvo. V týchto dňoch Washington uvalil nové finančné sankcie na iránskeho najvyššieho lídra ajatolláha Alího Chameneího a jeho spoločníkov v reakcii na zostrelenie amerického dronu v zálive, podľa Washingtonu v medzinárodných vodách, podľa Iránu na jeho území.
V reakcii na nové sankcie iránsky prezident Hassan Rúháni telefonoval s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom a ubezpečoval ho, že Teherán „nemá záujem stupňovať napätie a nevyhľadáva vojnu s nikým, ani s USA“.
Terajšia situácia kresťanov v Iráne
Otec Issa zdôraznil, že „kresťanská menšina určite nie je na tom lepšie ako moslimská väčšina. Hlavné obavy katolíkov sa týkajú neustáleho exodu kresťanov z Iránu. „Najväčšou túžbou mladých ľudí, kresťanov i nekresťanov, je emigrovať alebo si nájsť zamestnanie a viesť normálny, dôstojný život v krajine alebo za jej hranicami.“
V Iráne žije asi 22-tisíc katolíkov (asi 500-tisíc kresťanov). Drvivú väčšinu z 82 miliónov obyvateľov Iránu tvoria šiitski moslimovia (90%; sunnitov je v Iráne len niečo vyše 5%).
Mierový apel
V reakcii na eskaláciu napätia medzi Teheránom a Washingtonom, ktoré postihuje v prvom rade obyvateľstvo, vydalo vyše sto aktivistov a intelektuálov z Iránskej islamskej republiky nový mierový apel. Varujú pred „ničivými“ dôsledkami nového vojenského konfliktu v regióne.
Vojenská akcia proti Iránu by podľa signatárov mala „katastrofálne“ následky pre milióny bežných ľudí a viedla by k „sektárskemu násiliu a konfliktom medzi civilistami“ aj v okolitých krajinách.
Znepokojený Irak
Mierový apel iránskych aktivistov podporuje aj iracký prezident Barham Sálih. V prejave v rámci oficiálnej návštevy Londýna vyzval medzinárodné spoločenstvo k zodpovednému konaniu, aby sa vyhlo vojenskému konfliktu medzi Teheránom a Washingtonom.
Podľa irackého prezidenta treba dobojovať vojnu proti tzv. Islamskému štátu. Irak si praje dobré susedské vzťahy s Iránom, zatiaľ čo USA zostávajú „dôležitým partnerom“ pre Bagdad.
Celková čiastka
Zostávajúci čas
Info: +421 48/471 0810 Po-Pia 09:00-15:00 Facebook Instagram