Celková čiastka
Zostávajúci čas
Veľká noc (grécky/latinsky: Pascha, hebrejsky: Pesach) je najvýznamnejší kresťanský sviatok. V prostredí gréckokatolíckej a pravoslávnej cirkvi sa preň prednostne používa označenie Pascha, ktoré budeme v nasledujúcom texte uprednostňovať.
Pascha je pre kresťanov oslavou zmŕtvychvstania (resp. vzkriesenia) Ježiša Krista po jeho smrti na kríži.
Udalosti Paschy a ich interpretácia úzko súvisia s významným hebrejským sviatkom Paschy, ktorý sa slávi zhruba v rovnakom čase ako kresťanská Pascha.
Bližšie informácie o kresťanskej i hebrejskej Pasche nachádzame aj v publikácii Dizionario sintetico di teologia od Geralda O'Collinsa a Edwarda G. Farrugiu:
Veľká noc alebo Pascha je najstarobylejší a najdôležitejší sviatok kresťanského cirkevného roka. Oslavuje sa zmŕtvychvstanie Ježiša Krista.
Zdá sa, že na začiatku sa tento sviatok slávil každú nedeľu, zatiaľ čo židokresťania pokračovali v slávení židovskej Paschy. Toto nutne muselo vyústiť do sporu, pretože kresťanské posolstvo tvrdilo, že vyslobodenie Izraela z Egypta bolo prekonané a nahradené Kristovým zmŕtvychvstaním (pozri: 1 Korinťanom 5,7).
Prax stanovovať špeciálny deň pre ročné slávenie Kristovho zmŕtvychvstania viedla ku kontroverzii medzi maloázijskými kresťanmi, ktorí slávili Paschu v rovnaký deň, ako sa slávila hebrejská Pascha (14. Nisan, preto boli nazývaní „quartodecimani“), a ostatnými kresťanmi, ktorí Paschu slávili v nasledujúcu nedeľu. Tieto kontroverzie existujú doteraz.
Pravoslávni aj po akceptácii gregoriánskej reformy kalendára naďalej dodržiavajú juliánsky kalendár pri sviatku Paschy (bližšie informácie nájdete tu). Avšak najnovší ekumenický vývoj viedol k dohode medzi katolíkmi a pravoslávnymi o spoločnom dátume Paschy každý štvrtý rok (bližšie informácie nájdete tu).
V gregoriánskom kalendári sa dátum Paschy pobybuje medzi 21. marcom až 25. aprílom.
Hebrejská Pascha sa slávi v rodine na jar v čase marcového splnu a pripomína exodus z Egypta (Ex 12,1-28; Dt 16,1-8). Popoludní 14. Nisana na obetujú paschálne baránky, večer toho istého dňa sa na paschálnej večeri konzumuje nekvasený chlieb s upečeným baránkom.
Či už bola paschálnou večerou (podľa synoptikov - Marek, Matúš a Lukáš), alebo nebola (podľa Jána), Posledná večera, po ktorej nasledovalo Ježišovo ukrižovanie a potom zmŕtvychvstanie, sa časovo zhodovala s hebrejskou Paschou a s ňou zviazaným Sviatkom nekvasených chlebov, ktorý trval týždeň (Marek 14,1-2.12-16). Z toho kresťania pochopili veľmi rýchlo, že Ježišova smrť a zmŕtvychvstanie priviedli k zavŕšeniu pôvodný exodus a spomienku naň vo forme hebrejskej Paschy. Ježiša vnímali ako paschálneho baránka, ktorého oslobodzujúca obeta sňala hriech sveta (Ján 1,29; 1 Korinťanom 5,7).
Celková čiastka
Zostávajúci čas
Info: +421 48/471 0810 Po-Pia 09:00-15:00 Facebook Instagram