Každý rok sa kresťania pripravujú na slávenie svätej Paschy počas obdobia Veľkého pôstu. Tento pôst trvá 40 dní ako obraz štyridsaťročného putovanie Božieho ľudu do zasľúbenej zeme a štyridsaťdňového pôstu Krista na púšti. Pôst, ktorý vychováva kresťana k zdržanlivosti od hriechu, vedie k vnútornej slobode a pravej radosti. Počas pôstu Cirkev bohoslužobne sprevádza kresťanov hymnami z Pôstnej triódy, ktoré poukazujú na hlbší zmysel a účel pôstu – zmierenie s Bohom a blížnym, služba Bohu a ostatným.

Cirkev začína oslavovať Vzkriesenie ako víťazstvo nad smrťou slávením pamiatky Lazárovho vzkriesenia, počas ktorého sa Ježiš zjaví ako „Vzkriesenie a Život“. „Kto verí vo mňa, bude žiť, aj keď umrie“ (Jn 11, 25). Kvetná trióda sa začína Lazárovou sobotou. Vovádza do Svätého týždňa, ktorý prináša dobré správy o Kristovom víťazstve nad hriechom a smrťou prostredníctvom svojho umučenia a kríža. Znamením bezprostredne blízkeho víťazstva je vstup Krista, Bohočloveka, do Jeruzalema. „Ako človek plakal pre Lazára, a ako Boh ho vzkriesil z mŕtvych. Ako človek sedel na osliatku, a ako Bohu mu prevolávali: ‚Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom‘“ (Kyjevský metropolita Hilarion, Kázeň o zákone a milosti, 26).

V bohoslužobných hymnoch Kvetnej nedele, známej aj ako Palmová nedeľa, ospevujeme jeruzalemské deti, ktoré pozdravovali Krista ako Kráľa, aj keď ho farizeji a zákonníci odmietli prijať: „Zlé a cudzoložné pokolenie, prečo si sa tak neverne chovalo k svojmu Pánovi? ... Prečo si odmietlo prorokove slová, ktoré ho ohlasujú? Vaše vlastné deti dnes spievali na vašu hanbu: ‚Hosanna Synovi Dávidovmu, požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom‘“ (Kvetná trióda, Veľký pondelok, Večiereň, Stichira na stichovnách).

Rovnako, ako ľudia pozdravovali Krista vetvami zo stromov, aj kresťania pozdravujú Krista „vetvami cností“, keď nastupuje na svoje dobrovoľné umučenie. Tí, ktorí nezískali cnosti a odmietli Krista, sú prirovnávaní k neplodnému figovníku: „Áronova palica, hoci bola vyschnutá a odumretá, sa zmenila na zelenú vetvu, z ktorej vyrašili listy; ale zločinné zhromaždenie sa zmenilo na neplodný figovník“ (Kvetná trióda, Veľký pondelok, Povečerie, Kánon, 9. pieseň).

Bohoslužobné texty Svätého týždňa nám predstavujú príklad kajúcnej ženy, ktorá drahocenným olejom pomazala nohy Spasiteľa (porov. Mt 26, 6-16; Lk 7, 36-50). Kajúcna neviestka, „ktorá rozpoznala Kristovo božstvo“, dostane od neho odpustenie svojich hriechov a pohýna nás k pokániu: „Prijmi prúd mojich sĺz, ó, ty, ktorý sťahuješ z oblakov vody mora. Nakloň sa k stonaniu môjho srdca, ó, ty, ktorý si svojím nevýslovným sebaponížením naklonil nebesia. Pobozkám tvoje najčistejšie nohy a utriem ich vlasmi svojej hlavy“ (Kvetná trióda, Veľká streda, utiereň, stichira na stichovnách). Ježiša pozval farizej, ale bola to neviestka, kto dostal požehnanie: „Ó, Ježišu, životodarný chlieb, jedol si s farizejom Šimonom, aby smilnica vyliatím oleja na tvoju hlavu získala tvoju milosť, ktorá presahuje každú hodnotu“ (Kvetná trióda, Veľký utorok, Veľké povečerie, kánon 9. pieseň).

Dobrý skutok neviestky popudil Judášovu žiarlivosť a dohnal ho k zrade. „Ó, Judášova bieda! Videl neviestku bozkať tvoje nohy a ľstivo zosnoval plán, že ťa zradí bozkom. Ona si rozpustila vlasy a jeho spútala ako väzňa zúrivosť ... lebo závisť nevie, ako si vybrať svoju vlastnú výhodu“ (Kvetná trióda, Veľký a svätý štvrtok, Večiereň, Stichira na Žalm 140). A predsa Ježiš robí všetko kvôli Judášovej spáse: Ježiš mu umyje nohy a podá mu chlieb počas Tajomnej večere. „Ó, nevýslovné sebaponíženie! ... Ó, Spasiteľ, ty, ktorý si ohňom, umyl si nohy svojho zradcu, a keď si ho umýval, nespálil si ho ... ale podal si mu chlieb pri večeri“ (Kvetná trióda, Veľký a svätý piatok, Povečerie, Kánon, 8. pieseň).