Pápež František zverejnil svoj tretí veľký náukový list, encykliku „Fratelli tutti“. Tento 82-stranový dokument nesie podnázvy „O bratstve“ a „O sociálnom priateľstve“ a navrhuje spoločenský poriadok po pandémii koronavírusu. Zverejnenie pripadlo na sviatok svätého Františka 4. októbra.

Varovanie pred stratou historického povedomia

V tomto náukovom liste pápež varuje okrem iného pred stratou historického povedomia a hovorí o „dekonštruktivizme“ v kultúre. „Čo dnes znamenajú pojmy ako demokracia, sloboda, spravodlivosť, jednota?“, pýta sa František. Tieto pojmy boli „zmanipulované a skreslené, aby sa používali ako nástroje vládnutia, ako zmyslu vyprázdnené nápisy, ktoré môžu slúžiť na ospravedlnenie akéhokoľvek konania“.

František sa sťažuje aj na chýbajúce povedomie o dôstojnosti človeka: V podstate ľudia „už nie sú vnímaní ako prioritná hodnota, ktorú je potrebné rešpektovať a chrániť, najmä keď sú chudobní alebo majú zdravotné postihnutie, keď – rovnako ako nenarodení – ‚ešte nie sú užitoční‘, alebo – rovnako ako starí – ‚už nie sú užitoční‘“. Videli sme, čo sa stalo so staršími ľuďmi v niektorých častiach sveta z dôvodu koronavíru, uviedol pápež. „Nemali zomierať takýmto spôsobom.“ Poblúdenie nepozná žiadne hranice, píše sa ďalej v najnovšej sociálnej encyklike, „keď sa zotročujú ženy, ktoré sú potom nútené ísť na potrat“. Dokonca dochádza k „ohavným činom, ako unášanie ľudí, aby predali ich orgány“. Františkov záver: „Nescudziteľná dôstojnosť každého človeka bez ohľadu na pôvod, farbu pleti alebo náboženstvo je najvyšším zákonom bratskej lásky.“

Okrem toho pápež František požaduje otvorenosť voči migrantom. Pokiaľ sa nedá vyhnúť nepotrebnej migrácii zlepšením životných podmienok v krajinách pôvodu, je povinnosťou nájsť miesta, kde každý môže uspokojiť svoje základné potreby a realizovať sa ako človek. „Naše úsilia pre migrantov, ktorí k nám prichádzajú, možno zhrnúť do štyroch slovies: prijať, chrániť, podporovať a integrovať,“ uviedol pápež.

František kritizuje používanie pojmu „populizmus“

Aby sme sa posunuli vpred na ceste priateľského kontaktu v spoločnosti a „univerzálneho bratstva“, píše pápež, musí vzniknúť povedomie o tom, že „čoho je človek hodný vždy a za všetkých okolností“. Každý človek má právo „na dôstojný život a na celostný rozvoj a žiadna krajina nemôže odmietnuť toto základné právo“. Každý človek vlastní túto dôstojnosť, „aj keď podáva malý výkon, aj keď sa narodil alebo vyrastal s obmedzeniami; lebo toto neznižuje jeho nesmiernu dôstojnosť ako človeka, ktorá nie je založená na okolnostiach, ale na hodnote jeho bytia “. Keď sa tento princíp nebude rešpektovať, nebude budúcnosť „ani pre bratstvo, ani pre prežitie ľudstva“.

Okrem toho František kritizuje aj používanie pojmu „populizmus“ a varuje pred „čiernobielym rozdeľovaním“ skupín, spoločností alebo vlád do kategórií „populistická“ alebo „nepopulistická“. Nikto sa už nemôže vyjadriť k nejakej téme bez toho, aby sa pokúšali „priradiť ho k jednému z týchto dvoch pólov, aby ho buď neoprávnene zdiskreditovali, alebo prehnane zvelebili“.

Proti tomu pápež František namieta: „Nasadenie za vzdelávanie, rozvoj solidárnych postojov, schopnosť všestrannejšie pochopiť ľudský život a duchovná hĺbka sú potrebné, aby sa prepožičala kvalita medziľudským vzťahom, aby samotná spoločnosť reagovala na svoje nespravodlivosti, pochybenia a zneužitia moci v hospodárskej, technologickej, politickej a mediálnej oblasti.“

Základný význam náboženskej slobody

V závere pápež hovorí o náboženstvách, ktoré „významne prispeli k budovaniu bratstva a k obrane spravodlivosti v spoločnosti“. Odcudzenie od náboženských hodnôt je jednou z „hlavných príčin krízy v modernom svete“. Cirkev „nemôže a nesmie stáť bokom pri budovaní lepšieho sveta“, napísal František. Cirkev má verejnú úlohu, „ktorá sa nevyčerpáva v jej nasadení v sociálnej starostlivosti alebo vo vzdelávaní, ale dáva sa aj do ‚služby napomáhania človeka a celosvetového bratstva‘“. Pre kresťanov spočíva zdroj ľudskej dôstojnosti a bratstva v evanjeliu Ježiša Krista. Cirkev je povolaná k tomu, aby sa „vtelila do každého kúta sveta, a po celé storočia je prítomná na každom mieste zeme – t.j. je ‚katolícka ‘“. Pápež pritom uvádza náboženskú slobodu ako základné ľudské právo, „na ktoré neslobodno zabúdať na ceste k bratstvu a mieru“.

Pápež František uviedol, že k napísaniu encykliky sa nechal podnietiť „najmä veľkým imámom Ahmadom Al-Tayyebom“, s ktorým sa stretol vo februári 2019 v Abú Zabí. Z vtedy podpísaného „Dokumentu o ľudskom bratstve pre mier a spolužitie vo svete“ cituje František opakovane aj vo „Fratelli tutti“. Túto sociálnu encykliku síce napísal „na základe môjho kresťanského presvedčenia, ktoré ma inšpiruje a živí“, no jednako sa v nej usiloval o to, „aby tieto úvahy boli otvorené dialógu so všetkými ľuďmi dobrej vôle“.

Pápež František podpísal tento náukový list už 3. októbra v Assisi. V tomto pútnickom meste v stredotalianskom regióne Umbria pápež slávil aj svätú omšu pri hrobe svätého Františka z Assisi v bazilike San Francesco. Pre pápeža bola cesta do Assisi prvou po koronavírusom podmienenom lockdowne.

Zdroj: Die Tagespost