Dokumentárno-biografický film Francesco rusko-amerického režiséra Jevgenija Afinejevského vyvolal pozornosť domácich i zahraničných médií. V diskusii k nemu však zaznievajú hlasy, ktoré poukazujú na spôsoby zrejmej manipulácie. Čitateľom TK KBS ponúkame odkazy na niekoľko komentárov.

To, čo svetové médiá priniesli v stredu 21. októbra ako správu o historickom obrate v učení Cirkvi o legalizácii homosexuálnych zväzkov, sa ukázalo ako hrubá dezinterpretácia, píše o filme vedúci Slovenskej redakcie Vatican News P. Jozef Bartkovjak, SJ. Jeho komentár zaznel vo zvukovej podobe vo vysielaní Vatican News.

Samotná americká agentúra CNA, ktorá prišla so správou, že pápež mení doterajšie učenie Cirkvi, na druhý deň publikovala nový článok, v ktorom píše, že medializované výpovede vo filme „sú výsledkom montáže rozličných viet z pápežovho interview a ich prezentovania ako súvislého celku“.

Agentúra navyše uvádza, že samotný režisér Jevgenij Afinejevskij jej reportérom podal skutočnosť tak, ako keby pápež František rozprával na tému údajných „civilných zväzkov“ priamo jemu. Vyšla však najavo skutočnosť, že išlo o archivované nepoužité úryvky z materiálu nasnímaného ešte v roku 2019 v rozhovore pápeža Františka s mexickou žurnalistkou Valentinou Alazraki pre médium Televisa. Realite nezodpovedá ani samotný termín „registrované partnerstvo“, ktorý vzbudil vo verejnosti najväčší rozruch.

Španielsky výraz „convivencia civil“ vyjadruje bývanie v spoločnej domácnosti, ale nie automaticky partnerský zväzok. Autori však posunuli význam týmto smerom, keď v titulkoch výraz preložili do angličtiny právnym termínom „civil union“ (civilný zväzok). Po analýze kontextu, z ktorého sú jednotlivé úseky viet povyberané a spojené dohromady je všetkým jasné, že pápež v žiadnom prípade nehovorí o legalizovaní homosexuálnych zväzkov. Sústreďuje sa na niečo iné, a to na otázku vzťahu rodičov k dieťaťu, u ktorého sa prejavila homosexuálna tendencia. Rodičia majú túto skutočnosť akceptovať a dieťa zahrnúť rodinnou láskou.

- - - -

"Vyjadrenia pápeža Františka v dokumente s názvom Francesco nie sú dôvodom na paniku pre úprimne zmýšľajúceho katolíka, ktorý chce byť verný učeniu Cirkvi. A rovnako nie je dôvodom na senzáciu pre tých, ktorý chcú pápeža posadiť do vozíka svojich ideologických záujmov. Kiežby sme sa snažili úprimne a bez ideologických predsudkov zamyslieť nad tým, čo si pápež v skutočnosti myslí a nevytvárali nedôveru k nemu," píše v reakcii na film katolícky kňaz Juraj Vittek.

"V prvom rade treba povedať, že nedávno s puncom senzácie medializované vyjadrenia pápeža Františka zachytené v novom dokumentárnom filme s názvom Francesco režiséra Jevgenija Afinejevského sú zostrihaním rozličných vyjadrení pápeža v rozličných kontextoch. Sú tak dobre zostrihané, že vytvárajú dojem, že vety boli povedané v jednom krátkom okamihu jedna po druhej. Pritom ide o rozličné vyjadrenia k rozličným témam," pokračuje.

"Takže ich výsledné zostrihanie navodzuje ešte väčší zmätok. Keď sú potom takto prepísané a s veľkou publicitou zverejnené na titulných stranách médií po celom svete, tak natoľko skresľujú skutočné myslenie pápeža, že vytvárajú virtuálnu realitu. To je už od čias II. vatikánskeho koncilu bežné v mediálnom podaní diania v Cirkvi. Je to mätúce nielen pre sekulárneho človeka, ale aj veriacich. Je na vine komunikácia Cirkvi, Koncilu, pápeža? O tom sa už napísalo veľa. Z vlastnej skúsenosti v mediálnom prostredí však mi je jasné, že je to charakteristika súčasnej mediálnej doby. Vidíme to aj v spoločenskej komunikácii o tak závažných veciach, ako je pandémia. V tak pluralitnej spoločnosti, akou je tá naša súčasná, sa nedá vyhnúť nedorozumeniam, manipuláciám, konšpiráciám. Koľko čitateľov, toľko verzií prečítaného," dodáva v článku Juraj Vittek.

- - - -

Dobre maskované strihy, vytváranie nových kontextov a uplatnenie materiálov zámerne vypustených pri autorizácii jedného z pápežovych rozhovorov - jedným slovom manipulácia stojí za najnovším mediálnym rozruchom okolo údajne nového pápežovho prístupu k rovnakopohlavným párom, píše Johana Bronková z Českej redakcie Vatican News.

Posolstvo o zmene prístupu pápeža Františka k homosexuálnym párom, masívne prevzaté svetovými médiami, nie je totiž záznamom novej pápežovej výpovede, ale montážou, ku ktorej bol využitý veľmi dlhý (takmer 80 minút) rozhovor s mexickou novinárkou Valentinou Alazraki z mája minulého roku. Pretože mnohí interpretovali americký filmový dokument ako zmenu magistéria a z takto manipulovaného filmu vyvodzujú závery o novom pápežovom postoji, pozrime sa bližšie na pôvodný kontext pospájaných fragmentov štyroch viet.

“Homosexuáli majú právo byť v rodine. Sú Božími deťmi a majú právo na rodinu. Nikto nesmie byť vylučovaný,” znie vo filme z pápežovych úst a vytvára sa dvojznačný dojem, že by mohlo ísť o podporu tzv. homosexuálnych manželstiev a adopcií detí týmito pármi. Kontext, v ktorom pápež túto vetu vyslovil, bol celkom opačný. Hovoril o prijatí detí s homosexuálnymi sklonmi v rodine.

V tom istom rozhovore sa novinárka pýta tiež na iné prípady, keď sa na verejnosť dostali výroky zdanlivo protirečiace magistériu. Hovorí o audiencii pre španielskeho transsexuála a pápež konštatuje, že ľudia po stretnutí s ním často povedia “viac ako im pápež povedal”. Dodal tiež, že si uvedomuje riziko otvorenosti voči všetkým: “Iste, je to riziko. Všetci ľudia ale sú Božie deti, všetci sme Božie deti. Všetci. Nemôžem nikoho odpísať. Musím si dávať pozor na ľudí, čo hrajú špinavú hru, kladú mi pasce. Ale nie odpisovať… Nemôžem ani takému človeku povedať, že jeho konanie je v súlade s tým, čo chce cirkev. To nemôžem spraviť. Musím ale vysloviť pravdu: “Si Boží syn a ako takého ťa Boh miluje. Prehovor si o tom s Bohom,” - povedal pápež František v odpovedi presne rozlišujúc medzi prijatím človeka a schvaľovaním jeho konania," dodáva v komentári Bronková.