Fatima je obľúbené miesto pápežov. V sobotu 5. augusta pápež František navštívil svetoznáme mariánske pútnické miesto druhý ráz počas svojho pontifikátu. Dôvodom je to, čo pred vyše 100 rokmi v dedinke na západe Portugalska videli traja pastierikovia. Dvaja z nich, súrodenci Francisco a Jacinta Martoví, sú dnes kanonizovanými svätými Katolíckej cirkvi. A prečo?

Až do jari 1917 bola Fatima, ktorá je vzdialená 120 kilometrov severne od Lisabonu, bezvýznamnou dedinou. To sa malo v nasledujúcich mesiacoch podstatne zmeniť. Dôvodom bola mimoriadna návštevníčka: Panna Mária, Božia Matka. Boli to dramatické mesiace, keď 13. mája 1917 Panna Mária prehovorila: Rusko sa nachádzalo medzi februárovou a októbrovou revolúciou; Portugalsko sa práve zapájalo do prvej svetovej vojny.

Portugalsko bolo v katastrofálnom stave. V roku 1910 republikánsky prevrat zvrhol úplne vyčerpanú monarchiu a mladý kráľ Manuel II. utiekol do exilu. Cirkev, ktorá po stáročia podporovala feudálne štruktúry krajiny, bola takisto v hľadáčiku republikánov. V priebehu veľmi krátkeho času boli zakázané rehoľné rády, cirkevný majetok a školy boli znárodnené a nepoddajní duchovní zatknutí. Nová vláda zrušila vyučovanie náboženstva na školách.

V tomto militantne antiklerikálnom kontexte stoja aj mariánske zjavenia vo Fatime. Traja pastierikovia vo veku sedem až desať rokov povedali, že sa im 13. mája zjavila Panna Mária v tamojšom Údolí pokoja (Cova da Iria), nad dubom a „žiarivejšie ako slnko“. Táto udalosť sa opakovala každý mesiac počas pol roka.

„Fatimské tajomstvá“

Takzvaná Kaplnka zjavenia sa dnes nachádza na mieste duba, nenápadne a trochu bokom medzi dvoma veľkými fatimskými bazilikami. Mnoho pútnikov sa tu modlí ruženec. Niekoľko metrov za nimi zúri horúčava, ktorá sa v lete ťažko znáša. Sadze a dym zo sviečok naznačujú to, čo Mária v roku 1917 neustále žiadala od malých vizionárov: pokánie za hriechy ľudstva.

Prostredníctvom ústneho podania sa deti a toto miesto stali známymi. Keď 13. októbra 1917 prišlo niekoľko desiatok tisíc ľudí, mohli pozorovať nevysvetliteľný slnečný úkaz. Potom zjavenia ustali. Podľa slov pastierikov, pri treťom zjavení 13. júla Panna Mária prvý raz vyslovila proroctvá, ktoré sa stali známe ako „fatimské tajomstvá“. Medzi iným dvom pastierikom predpovedala skorú smrť a tretiemu zas dlhý život.

Na jar 1919 sa začala výstavba kaplnky. Hneď nato zomrel ani nie jedenásťročný Francisco a čoskoro, tri týždne pred svojimi desiatymi narodeninami, Jacinta. Pápež František ich oboch svätorečil 13. mája 2017, v deň 100. výročia prvého fatimského zjavenia; odvtedy si ich za ich príkladný život môže uctievať celý svet. Napríklad pastierik Francisco napriek vyhrážkam smrťou dodržal Máriin príkazu mlčať o zjaveniach.

To, čo dvom deťom Martovým chýbalo na dĺžke života na zemi, získala tretia vizionárka, ich sesternica Lucia dos Santos (1907 – 2005). Žila ako mníška v Coimbre a zomrela vo februári 2005 vo veku takmer 98 rokov – len niekoľko týždňov pred Jánom Pavlom II. (1978 – 2005), fatimským mystikom na pápežskom stolci. V roku 1953 bola posvätená bazilika Ružencového rádu so svojou arkádou, vyžiadaná Pannou Máriou; všetci traja pastierikovia sú tu pochovaní.

Predpovedaný atentát na pápeža

Podľa zápisu slov sestry Lucie z roku 1941 prvá časť „fatimských tajomstiev“ obsahovala predpoveď ďalšej svetovej vojny. Druhým tajomstvom bolo, že Rusko sa obráti po zasvätení „Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie“. V prípade tretej časti proroctva Lucia nariadila, že text nesmie byť zverejnený pred rokom 1960. A skutočne „tretie tajomstvo“ zverejnil až Ján Pavol II. pri blahorečení Jacinty a Francisca 13. mája 2000.

Text obsahuje aj videnie „biskupa v bielom“, ktorý sa zrúti po výstreloch. Sestra Lucia a Ján Pavol II. v tom videli jasný odkaz na atentát na pápeža v roku 1981. Nepovažovali sa náhodu skutočnosť, že útok na Námestí svätého Petra sa odohral akurát 13. mája, v deň výročia prvého fatimského zjavenia. Až do samého konca boli presvedčení, že pápež bol zachránený vďaka Máriinej pomoci. Odvtedy pápež nechal uložiť jednu guľku z pištole atentátnika Aliho Agcu vo fatimskej korune Panny Márie.

Zjavenia v roku 1917 ako znamenie nádeje dodali ťažko skúšanému portugalskému duchovenstvu novú podporu medzi obyvateľstvom. Politická situácia krajiny sa však naďalej zhoršovala. Na naliehanie svojho tradičného spojenca Veľkej Británie sa Portugalsko nechalo v roku 1917 zatiahnuť do vojny – a bolo tvrdo porazené; nasledoval hladomor. Počas 16-tich rokov republiky od roku 1910 Portugalsko vystriedalo 50 vlád až do vojenského puču v roku 1926. Vojenský režim viedol k diktatúre Antonia Salazara, ktorá trvala vyše štyri desaťročia.

Zdroj: Kathpress