Konštantínopolský ekumenický patriarcha Bartolomej obdržal Templetonovu cenu, ktorá je neoficiálne považovaná za „Nobelovu cenu za teológiu“.  Templetonova nadácia ocenila Bartolomejove nasadenie za zodpovedné zaobchádzanie so životným prostredím. Duchovná hlava približne 300 miliónov pravoslávnych kresťanov byzantského obradu sa celých 30 rokov usiluje o vybudovanie mostu medzi vedeckým a duchovným chápaním prírody, uvádza sa v tlačovej správe nadácie pri príležitosti udelenia ceny.

„Bartolomej obdržal Templetonovu cenu za to, že starostlivosť o životné prostredie urobil  ústrednou povinnosťou vo svojej úlohe duchovného vodcu,“ povedala Heather Templeton Dillová, prezidentka Nadácie Johna Templetona. Bartolomej využil svoju rolu čestnej hlavy svetového pravoslávia, aby zhromaždil skupiny vedcov, učencov, politických vodcov a duchovných z katolíckeho, židovského a moslimského sveta.

Ocenenie, ktoré sa spája s finančnou odmenou 1,28 milióna eur, patrí medzi najvyššie dotované vyznamenania pre jednotlivca. 

85-ročný Bartolomej je celosvetovo uznávaný teológ, ktorý sa zasadzuje za ekumenický dialóg. Doktor kánonického práva, ktorý hovorí siedmimi jazykmi, je považovaný za dôveryhodného partnera pre dialóg s islamom a judaizmom. Bartolomej je celosvetovo uznávaný za svoju ekologickú angažovanosť, ktorá mu vyniesla čestný titul „zelený patriarcha“.

Bartolomej sa narodil 29. februára 1940 na tureckom ostrove Imbros ako Dimitrios Archondonis. Študoval na teologickej vysokej škole na ostrove Chalki a pri diakonskej vysviacke prijal meno apoštola Bartolomeja. Ďalšie vzdelávanie absolvoval v Ríme, vo švajčiarskom Bossey a v Mníchove. Ako chalcedónsky metropolita sa Bartolomej stal v roku 1990 najvyššie postaveným metropolitom Svätej synody a predsedal viacerým komisiám vrátane komisií pre kánonické právo a ekumenizmus. V roku 1991 bol zvolený za patriarchu.

Templetonova cena sa udeľuje za mimoriadne úspechy v oblasti vedy a náboženstva. Bežne sa označuje ako „Nobelova cena za náboženstvo“. Cenu založil v roku 1972 britský finančný investor Sir John Templeton (1912 – 2008). Výška ceny, ktorú každoročne udeľuje Templetonova nadácia, zámerne prevyšuje výšku Nobelovej ceny, aby sa zdôraznil osobitný význam duchovnosti. Toto ocenenie nie je viazané na konkrétne náboženstvo alebo konkrétny obraz Boha. V porote sú členovia rôznych náboženstiev, ako aj ateisti.

Zdroj: https://www.kathpress.at/goto/meldung/2465240/kumenischer-patriarch-bartholomaios-i.-erhaelt-templeton-preis

Kresťanstvo v severnej Nigérii rastie aj napriek prenasledovaniu

Napriek pokračujúcemu prenasledovaniu počet kresťanov na severe Nigérii rastie „priam astronomicky“. Toto pápežskej nadácii Pomoc trpiacej Cirkvi povedal Habila Daboh, biskup Zarie v spolkovom štáte Kaduna. Život kresťanov na severe Nigérie je však ťažký. Podľa slov biskupa Daboha „ich životy ohrozuje zmes džihádistických útokov, kriminality a kmeňových konfliktov“. Zavedenie práva šaría v mnohých regiónoch ešte zhoršilo situáciu.

Podľa vyjadrenia biskupa Daboha príčinou týchto konfliktov sú extrémistické skupiny, a nie väčšinové moslimské obyvateľstvo. Kedysi kresťania a moslimovia spolunažívali v harmónii: „Spoločne sme sa stolovali počas sviatkov. Spolu sme oslavovali, hrali sme spolu futbal, navštevovali sme rovnaké trhy. Ale potom prišli extrémisti. Tvrdili, že nikto, kto nie je moslim, si nezaslúži žiť. Odvtedy sa život pre kresťanov stal neznesiteľným.“

Napriek napätiu a útokom sa čoraz viac ľudí v severnej Nigérii nadchýna pre kresťanstvo, povedal biskup Daboh pápežskej nadácii Pomoc prenasledovanej Cirkvi. Daboh predtým viedol kňazský seminár v Kadune. V interview pripomenul únos štyroch seminaristov v roku 2020. Únoscovia zavraždili jedného seminaristu. Ostatných prepustili. Po tejto traumatizujúcej skúsenosti sa biskup a ďalší zodpovední obávali, že mladí muži sa budú vyhýbať kňazskému povolaniu. Udial sa však pravý opak: „Do kňazského seminára sa hlásilo ešte viac mladých mužov. Keď sme sa ich pýtali prečo, odpovedali: 'Chceme ľuďom ukázať, že Ježiš bol človekom pokoja, že učil láske'.“

Extrémistické skupiny ako Boko Haram bojovali proti každej forme vzdelávania, ktorú považovali za „západnú“. Kresťania sa však spoliehajú na vzdelanie ako na „kľúč k slobode“, zdôraznil biskup. A preto miestna katolícka Cirkev prevádzkuje aj početné školy v severnej Nigérii: „Môj ľud je hladný po vedomostiach. Vzdelanie dáva ľuďom možnosť rozvíjať sa. Dokážu zistiť, čo je správne a čo nie,“ vysvetlil biskup Daboh.

Mnohí ľudia sú šťastní napriek chudobe a prenasledovaniu a vyžarujú to: „Sú šťastní, pretože majú Krista,“ povedal biskup. „Ľudia chcú hlásať lásku a pokoj. Nemusíme všetci pochádzať z rovnakej etnickej skupiny alebo patriť k rovnakému náboženstvu. No veríme, že každý je naším blížnym a potrebuje nás. Toto je Kristovo evanjelium.“

V Nigérii sa takmer polovica z približne 237 miliónov obyvateľov hlási ku kresťanstvu alebo islamu. Kresťania prevažujú na juhu Nigérie, zatiaľ čo na severe sú v menšine. V dvanástich spolkových štátoch je právo šaría hlavným zdrojom právnych predpisov, jurisdikcie a správy. Útoky džihádistických skupín alebo zločineckých gangov na kresťanov pokračujú v celej krajine. Podľa pápežskej nadácie Pomoc prenasledovanej Cirkvi má Nigéria v súčasnosti najvyšší počet unesených kňazov a rehoľníkov na svete.

Zdroj: https://www.kathpress.at/goto/meldung/2465502/bischof-christentum-im-norden-nigerias-waechst-trotz-verfolgung