Sedemdesiatdva rokov po Októbrovej revolúcii, ktorá uviedla ľadovú zimu pre cirkev a jej veriacich, pápež Ján Pavol II. a sovietsky štátny a stranícky vodca Michail Gorbačov hovorili o morálnej silne náboženstva. Prenasledovanie cirkvi, potláčanie a odmietanie náboženstva ako "ópia ľudstva" po celé desaťročia sotva ponúkali východiskový bod na rozhovor. Srdečné a otvorené strenutie pred 30-timi rokmi vo Vatikáne bolo historické - predstavoval míľnik v dlhom procese zbližovania. 

Čoskoro po zvolení reformátora Gorbačova do čela Ústredného výbor Komunistickej strany glasnosť a perestrojka priniesli prvé uľahčenia pre cirkev v Sovietskom zväze. Vatikánska východná diplomacia, dovtedy zvyknutá na namáhavú „politiku malých krokov“, zrazu žala netušené úspechy. V Litve, ako aj v Bielorusku bolo možné obnoviť katolícku hierarchiu. Boli vrátené cirkevné budovy, prepustení väznení duchovní a zlepšený „imidž“ cirkvi.

Na okraji osláv tisícročia krstu Rusi v roku 1988 kardinál štátny sekretár Agostino Casaroli odovzdal v Moskve Gorbačovovi list od pápeža. Ján Pavol II. navrhol zintenzívniť vzájomné kontakty. Novinárom dal jasne najavo, že prijme šéfa Kremľa na rozhovor, ak ho o to sovietska strana požiada. Moskve sa vzala na odpoveď 14 mesiacov, kým Gorbačov vyslovil „srdečnú a zdvorilú“ žiadosť o stretnutie.

Historické stretnutie pápeža a Gorbačova trvalo hodinu a pol, čo je na vatikánske pomery neobvykle dlho. Bolo hodnotené ako „oficiálna návšteva“, čo je viac ako súkromná návšteva, ale menej ako „štátna návšteva“. Bola tam zástava švajčiarskej gardy, ale nijaká zástava s kosákom a kladivom. Obaja vyjadrili želanie vybudovať bilaterálne vzťahy – to sa uskutočnilo v niekoľkých etapách až po oficiálnu výmenu veľvyslancov v roku 2009.

Ján Pavol II. sa osobitne venoval utrpeniu Cirkvi v komunizme. „Všetci si uvedomujú udalosti posledných desaťročí a bolestné skúšky, ktoré muselo podstúpiť toľko občanov pre svoju vieru,“ povedal Ján Pavol II. a vyjadril nádej na ďalšie zlepšenia pre cirkev. Šéf Kremľa pozitívne reagoval: Ľudia všetkých náboženstiev majú právo „uspokojovať svoje vlastné náboženské potreby“. Plánovaný zákon o slobode svedomia a náboženstva bude prijatý „v krátkom čase“, sľúbil Gorbačov.

Stretnutie dvoch charizmatikov

Sovietsko-vatikánsky samit v decembri 1989 sa časovo prekrýval s rozpadom východného bloku. Berlínsky múr padol tri týždne predtým; nasledovali režimy v Prahe, Sofii, Budapešti a Bukurešti. V roku 1991 sa rozpadol Sovietsky zväz.

Michailom Gorbačovom a Jánom Pavlom II. sa stretli dvaja charizmatici, ktorí každý svojím spôsobom prekonávali hranice a svety, uvádzali prevraty a nechávali búrať múry. Medzi oboma sa vyvinulo skutočné priateľstvo. Nositeľ Nobelovej ceny za mier Gorbačov sa aj v rámci svojich neskorších povinností opakovane stretol s pápežom.

V nasledujúcich rokoch sa rozvinuli diplomatické kontakty medzi Svätou stolicou a Ruskou federáciou. Gorbačovov nástupca Boris Jeľcin, neskôr Dimitrij Medvedev a ostatne Vladimir Putin v júli 2019 prišli do Vatikánu na pápežské audiencie a služobné rozhovory. Témou boli veľké otázky mieru, spravodlivosti, odzbrojovania, ochrany klímy, ako aj horúcich miest vojen a kríz vo svete, najmä na Blízkom východe.

Jeden bod z programu samitu z roku 1989 stále nebol uskutočnený: Gorbačov pozval pápeža na návštevu Sovietskeho zväzu a Ján Pavol II. spontánne súhlasil – za predpokladu, že mu to umožní situácia. A predsa návšteva pápeža v Moskve stále nie je na dosah. Podľa ruského pravoslávneho patriarchátu na to „ešte nedozrel čas“. A ruský útok na Ukrajinu a jeho krytie zo strany Moskovského patriarchátu posunuli vzťahy hlboko do minulosti.

Pôvodne publikované na kathpress.at Z nemčiny preložil o. Ján Krupa