V tomto týždni Vatikán zverejnil nový apoštolský list pápeža Františka s názvom Candor lucis aeternae, vydaný pri príležitosti 700. výročia smrti slávneho talianskeho básnika Danteho. V ňom jeho autor dáva do pozornosti duchovné korene Európy. Zároveň sa ním pripája k svojim predchodcom, ktorí si ctili a oslavovali Danteho, najmä pri výročiach jeho narodenia alebo smrti, a znovu ho predložil na duchovné uvažovanie celej cirkvi. Práve preto sa v úvode listu pontifik venuje sumarizácii niekoľkých pripomenutí tohto umelca zo strany predchádzajúcich pápežov.

Pred sto rokmi, v roku 1921, si Benedikt XV. pripomenul 600. storočie básnikovej smrti vydaním encykliky In praeclara summorum, ktorá obsahovala aj odkazy na predchádzajúce pripomienky pápežov, najmä z pera Leva XIII. a sv. Pia X. V roku 1965, pri 700. výročí Danteho narodenia, si túto osobnosť viackrát pripomenul aj sv. Pavol VI. 19. septembra toho roku daroval zlatý kríž na ozdobu svätyne v Ravenne, ktorá uchováva Danteho hrobku. 14. novembra poslal do Florencie zlatý vavrínový veniec. Napokon chcel na záver Druhého vatikánskeho koncilu predstaviť koncilovým otcom umelecké vydanie Božskej komédie. Sv. Pavol VI. si však predovšetkým uctil pamiatku tohto veľkého básnika apoštolským listom Altissimi Cantus, v ktorom opätovne potvrdil silné puto spájajúce cirkev a Danteho Alighieriho.

Pápež František svoj pomerne obsiahly apoštolský list, ktorý je doslova nabitý citátmi z Danteho diela, ukončuje slovami: „Dante si dnes neželá byť iba čítaný, komentovaný, študovaný a analyzovaný. Skôr vyžaduje, aby bol vypočutý a dokonca napodobňovaný; pozýva nás, aby sme sa stali jeho spoločníkmi na ceste. Aj dnes nám chce ukázať cestu k šťastiu, správnu cestu k úplnému ľudskému životu, ktorá sa vynára z temného lesa, v ktorom sa stráca naša orientácia a zmysel pre skutočné hodnoty. Danteho cesta a jeho vízia života po smrti nie sú iba príbehom, ktorý treba rozprávať; sú viac než len záznamom osobnej skúsenosti, nech sú akokoľvek výnimočné. (...) Dante bol mužom svojej doby, s citlivosťou odlišnou od tej našej v určitých oblastiach. Jeho humanizmus však zostáva aktuálny a relevantný, čo je istý referenčný bod pre to, čo dúfame, že dosiahneme v dnešnej dobe,“ uzatvára svoje úvahy rímsky biskup.

Pozornosť svetových médií však zaujal omnoho viac ďalší pápežský dokument. Ide o apoštolský list vo forme motu proprio o obmedzení výdavkov na zamestnancov Svätej stolice, Governatorátu Vatikánskeho mestského štátu a ďalších súvisiacich subjektov. V ňom pápež reaguje na zhoršenú finančnú situáciu štátu, ktorého je najvyšším predstaviteľom. V súvislosti s koronavírusovou pandémiou a s tým spojeným poklesom turizmu sa totiž výrazne prepadli vatikánske príjmy. Aby nebolo potrebné masívne prepúšťanie zamestnancov, rozhodol pontifik o znížení platov niektorých predstaviteľov Vatikánu a Svätej stolice. A preto sa s účinnosťou od 1. apríla 2021 plat, ktorý vypláca Svätá stolica kardinálom, zníži o desať percent v porovnaní s ostatnou vyplatenou mdzou. Od toho istého termínu sa znížia odmeny vyplácané Svätou stolicou a Governatorátom Vatikánskeho mestského štátu osobám zaradeným do platových tried C a C1 o osem percent v porovnaní s ostatnou vyplatenou mdzou, pričom o tri percentá sa znížia mzdy klerikov a členov inštitútov zasväteného života alebo spoločností apoštolského života zaradených do platových úrovní C2 a C3 a do desiatej výkonnej funkčnej úrovne.

Okrem tohto dokumentu bol na slávnosť Zvestovania Pána 25. marca publikovaný aj list s názvom „Svedkovia Božej krásy“ z produkcie Kongregáciou pre inštitúty zasväteného života a spoločnosti apoštolského života. Na tento deň totiž pripadlo 25. výročie vydania posynodálnej apoštolskej exhortácie sv. Jána Pavla II. o zasvätenom živote s názvom Vita consecrata. V liste jeho autori pripomínajú, že spomínaný dokument sv. Jána Pavla II. je plodom Synody biskupov z roku 1994. V súvislosti s prebiehajúcou pandémiou autori vyzývajú zasvätených, „aby prebúdzali vo všetkých ľuďoch zmysel pre nádej“.