Cez víkend zažili dve európske metropoly rad paralelných demonštrácií. Na mysli mám najmä tie v Bratislave a nemeckom Kolíne nad Rýnom. Ako u nás, tak aj v Nemecku sa k prvotne prihlásenej akcii pridali ďalšie dve protiakcie.

U nás bol hlavnou akciou 5. ročník Dúhového pochodu v Bratislave na podporu požiadaviek LGBTI skupín, v Kolíne prvý ročník demonštrácie na podporu tureckého prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana. Obe akcie v oboch mestách, hoci ich obsah a požiadavky boli úplne odlišné, spájalo to, že jednu z protidemonštrácií zorganizovala krajná pravica a že na poriadok bolo potrebné vynaložiť mimoriadny počet policajtov a ťažkej techniky. V Kolíne, kde sa na hlavnej akcii zišlo cez 20 tisíc Turkov s nemeckým občianstvom, ktorí držali v ruke najmä turecké vlajky a s radosťou pár krát prevolávali Allahu akbar, polícia nasadila 2700 mužov, množstvo policajných vozidiel, vrátane vodných diel a urobila celý rad ďalších opatrení. Aj u nás pochodovali policajní ťažkoodenci asi za dvetisíc dúhovými farbami označenými stúpencami požiadaviek LGBTI. Na poriadok v uliciach Bratislavy dohliadalo spolu 500 policajtov a viacero techniky. Ako v Kolíne, tak aj v Bratislave bolo členov krajne pravicovej protidemonštrácie len niekoľko desiatok.

Napätý priebeh oboch európskych demonštrácií len podčiarkuje fakt, ako obsah hlavných akcií polarizuje spoločnosť, bez ohľadu na ich obsah. Ako desiatky tisíc tureckých Nemcov v Kolíne je presvedčených o správnosti postupu vlády Recepa Tayyipa Erdogana od pokusu o prevrat, tak aj stúpenci LGBTI na Slovensku majú svoj konzistentný postoj. To, že časť spoločnosti na to reaguje krajnou radikalizáciou, je sčasti výsledkom odmietania dialógu a hľadania takých riešení a kompromisov, ktoré by vyhovovali obom skupinám. Ak bude každý rok narastať počet stúpencov demonštrácií ako jednej skupiny, tak aj tej radikalizovanej, ktorej členovia obyčajne pochádzajú z nižších sociálnych skupín, nevedia si dávať servítku na ústa a často sa vyjadrujú  hrubo, nemali by sme sa tomu vôbec tešiť. Je to znak zväčšujúcej sa polarizácie spoločnosti a s tým spojeného rizika prehĺbenia násilností, prieniku radikálnych postojov do všetkých oblastí nášho života, vrátane politiky, čoho sme už teraz svedkami.

V úvode som spomínal, že ako v Kolíne nad Rýnom, tak aj v Bratislave, boli akcie tri. Hlavné manažérsky do detailov naplánované akcie zorganizovali organizácie s podporou oficiálnej politiky. U nás to boli občianske združenia, najmä Inakosť, ktoré mali podporu slovenskej vlády, veľvyslanectva USA, Nórska, Francúzska, Španielska, Dánska, Nemecka, Islandu, Británie, Fínska, Švajčiarska a Rady Európskej únie. V Kolíne nad Rýnom to bola Únia európsko-tureckých demokratov (UETD), ktorá sa považuje za lobistickú  organizáciu Erdoganovej tureckej vládnej strany AKP. V Kolíne krajne pravicovú protidemonštráciu pripravilo občianske hnutie Pro NRW, v Bratislave to boli členovia a sympatizanti strany Ľudová strana Naše Slovensko.

Tretiu demonštráciu, zasa ako v Kolíne tak aj v Bratislave, tvorili nekonfliktní a pre dialóg otvorení ľudia. U nás to boli rodiny s malými deťmi pod vedením občianskeho aktivistu Antona Chomíka a ďalších kresťanských hnutí, a v Nemecku na kolínskom Heumarkte to boli mládežnícke združenia za demokraciu a dodržiavanie ľudských práv, členovia mládežníckych politických strán a niekoľko Kurdov, ktorí vyjadrili nesúhlas s krokmi tureckého prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana. Práve táto nekonfliktná skupina sa stala v nedeľu v Kolíne napokon aj jedinou obeťou výtržností, keď ju napadla skupina 80 krajne nacionálnych Turkov s dymovými granátmi.