Za mnohé vďačíme svojej rodine. Ak nám napíšete pekný príbeh, môžete vyhrať v týždennom kole našej súťaže a postúpiť do veľkého finále súťaže Advent čas vďačnosti. Na Štedrý deň vás obdarujeme pobytom v Bešeňovej. 

Advent - čas vďačnosti rodine

Počas druhého adventného týždňa nám napíšte, za čo ste vďačný svojej rodine. Príbehy posielajte na sutaz@lumen.sk alebo poštou na adresu Rádio LUMEN, Kapitulská 2, 974 01, Banská Bystrica. Nezabudnite pripísať heslo: ADVENT - ČAS VĎAČNOSTI. Uzávierka súťažného týždňa je vo štvrtok 9. decembra večer. Dovtedy je potrebné vaše príbehy doručiť elektronicky alebo klasickou poštou. Vaše listové príbehy preto odporúčame odosielať najneskôr v utorok 7. decembra.

V piatkovej Lumenáde 10. decembra o 10:10  vyhlásime výhercu týždňového kola súťaže, ktorý získa vecné ceny: kniha Snúbenci zo Spolku svätého Vojtecha, multifunkčná šatka – bufka s logom Správne naladený, sklenená fľaša s logom Správne naladený, pero s logom Správne naladený, magnetka s logom Rádia LUMEN, káva z našej ponuky.

Súťažíme počas všetkých adventných týždňov a vždy s inou témou vďačnosti. Spomedzi štyroch týždňových výhercov jedného odmeníme dvojnásobne. Vo finále súťaže jednému z nich dáme darčekový poukaz na pobyt pre 4 osoby v apartmáne ELEMIR v Bešeňovej. Pobyt sa vzťahuje na 5 po sebe nasledujúcich nocí. Víťazný príbeh vyhlásime v Rannom spojení 24. decembra.

Pozrite si výber z príbehov, ktoré nám postupne prichádzajú do súťaže:

Rodina – miesto odpustenia

V prvom rade moja vďačnosť patrí nášmu Bohu za dar rodičov, ktorí mi darovali život a možnosť narodiť sa na svet, aby som mohla uzrieť svetlo sveta. Rodičia boli prví v rodine, ktorí ma viedli na ceste k Bohu. Stále ma vedia pochopiť, mnohokrát mi vedia prepáčiť a odpustiť.

Moja vďačnosť v rodine patrí aj mojim sestrám.

Preto veľmi vďačím dobrému Pánu Bohu za dar mojej rodiny, v ktorej si mnohokrát vieme prepáčiť i odpustiť.

(poslucháčka Andrea)

Rodina – miesto prijatia

Vďačnosť v mojom srdci sa prebudila, keď som zažila lásku Boha. Skrz rodinné problémy som začala cítiť veľkú vďačnosť za moju rodinu. V tom čase som bola dospievajúce dievča. Všetci sme sedeli v obývačke a pozerali televízor. Otec, mamka a moji dvaja mladší bratia. Vtom prišiel silný nezabudnuteľný moment, že skrz Božiu lásku som ich začala milovať takých, akí sú.

Na vysokej škole som ešte necítila túžbu založiť si vlastnú rodinu. Chcela som dať prednosť kariére a vycestovať za hranice Slovenska. Keď som sa zaľúbila do svojho manžela, prišla som na križovatku života: rodina alebo kariéra. Zacítila som neopísateľný pokoj. Boh mi ponúkal rodinu. Vedela som, že to je moje povolanie. Prijali sme sviatosť manželstva a Boh nám požehnal deti. Každý deň cítime za ne veľkú vďačnosť. S manželom sme vďační aj jeden za druhého. Vždy, keď si manžela priviniem do náručia, spomeniem si, ako som sa k nemu privinula prvýkrát. Cítila som veľkú vďačnosť, že mi Boh dáva „moju polovičku“. 

Spoločne cítime aj veľkú vďačnosť za našich drahých starých rodičov. 

(poslucháčka Ivka)

Rodina – miesto celoživotného vzdelávania

Cítim veľkú vďačnosť za moju rodinu. Za moju vlastnú rodinu, manžela, deti, ale aj za rodičov a manželových rodičov. Chcela by som svojím príbehom poďakovať mojej svokre Aničke, manželovej a mojej druhej mamke. V čase, keď sme si s manželom plánovali založiť rodinu, svokra ma prijala s veľkou láskou. Moja mamka bola v tom čase veľmi chorá. Trvalo to už dlhšie. S otázkami života som si vtedy nevedela poradiť sama. Mala som síce svojho snúbenca, no ženská ruka mi chýbala. A svokra mi ju nahradila. Vnášala porozumenie a radosť do môjho vzťahu s jej synom. Obom nám dávala veľkú lásku a porozumenie. Spomínam si na veľa krásnych zážitkov s ňou. Okrem rád a rozhovorov ma učila správne prať, vešať bielizeň či piecť. Dokonca mi dávala rady do budúcna. O manželovi mi rozprávala ako mamka, aby som bola pripravená v živote aj na sklamanie či nedorozumenia. Aj touto cestou jej zo srdca ďakujem.

(poslucháčka Ivanka)

Rodina – miesto prvých vzorov

Som veľmi vďačná, že Pán Boh mi daroval rodinu, kde rodičia vyznávali katolícku vieru a starali sa o nás, aby nám nikdy nič nechýbalo. Myslím, že mamičkin príklad mi pomohol, keď som sa v dospelosti vzdialila od viery. Spomenula som si, ako sa za nás modlila, keď sme mali problémy, žehnala nás pri odchode z domu a veľa sa modlila aj za všetkých mŕtvych predkov. V škole mi to veľmi nešlo, ale mamička sa stále snažila, aby som sa vždy aspoň niečo naučila. Mamička síce už nežije, no aj tak jej chcem povedať ďakujem. Otec sa stále snažil zabezpečiť rodinu po finančnej stránke, pretože mamička bola na invalidnom dôchodku. Spolu nás tiež viedli k tomu, aby sme si našli prácu a zarábali peniaze. Hneď, ako som zmaturovala, tak som sa zamestnala. Vďaka za rodinu, Bože.

(poslucháčka Zuzana)