TopTip

Dramatická tretia vojnová zima

Dramatická tretia vojnová zima

Ukrajina stojí pred svojou treťou a najtvrdšou vojnovou zimou. Z vojenského hľadiska ruský agresor v Donbase nedávno dosiahol územné zisky na tisíc kilometrov dlhom fronte a výrazne zintenzívnil svoje útoky. Ruské jednotky na viacerých miestach prerazili druhú obrannú líniu Ukrajiny. Vojenskí experti sa dokonca obávajú prelomenia obrany, ale zároveň upozorňujú, že vojaci na oboch stranách sú vyčerpaní. Opotrebovacia vojna je viac na škodu Ukrajiny, ktorá má obrovské problémy s regrutáciou.

Na ruskej strane je v súčasnosti nasadených približne 700 000 vojakov. Vláda v Kyjeve sa zúfalo snaží regrutovať nových vojakov vzhľadom na vysoké straty. Rusko to robí oveľa razantnejšie doma a dostáva posily zo Severnej Kórey. Najmenej 11 000 severokórejských vojakov vrátane generálov sa už nachádza v Rusku, najmä v pohraničnej oblasti Kurska. Počas oficiálnej návštevy Moskvy severokórejská ministerka zahraničných vecí Choe Son Hui vyhlásila, že jej krajina bude Rusko vo vojne podporovať až do víťazstva. Diktátor Kim Čong-un už dodal do Ruska niekoľko miliónov kusov munície, balistických rakiet a vojakov. S Putinom uzavrel aj zmluvu o vojenskej pomoci.

Ukrajina naliehavo potrebuje viac systémov protivzdušnej obrany a muníciu, aby mohla vojensky prežiť zimu. Rusko čoraz častejšie nasadzuje iránske a vlastné bezpilotné lietadlá, ako aj rakety a klzné bomby, najmä proti kritickej infraštruktúre Ukrajiny, z ktorej už bola veľká časť zničená. „Rusko by samo túto vojnu nedokázalo viesť ani vyhrať,“ hovorí plukovník Markus Reisner z rakúskej vojenskej akadémie. Rusko je však podporované Čínou, Iránom a časťou „globálneho Juhu“.

Aj nový generálny tajomník NATO Mark Rutte nedávno povedal: „Viac ako 600 000 ruských vojakov bolo zabitých alebo zranených v Putinovej vojne a on nie je schopný udržať svoju agresiu na Ukrajinu bez zahraničnej podpory.“ Zintenzívnenie vojenskej spolupráce medzi Ruskom a Severnou Kóreou predstavuje hrozbu pre bezpečnosť v euroatlantickom regióne a v Indopacifiku.

Nemecká ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková počas svojej ôsmej návštevy Ukrajiny pred niekoľkými dňami prisľúbila Kyjevu nemeckú zimnú pomoc vo výške 200 miliónov eur. Ide o humanitárnu pomoc, ktorá bude použitá na zabezpečenie paliva, zimného oblečenia a prikrývok pre dediny v blízkosti frontovej línie bez dodávok energie. Podľa humanitárnych organizácií je na humanitárnu pomoc odkázaných 14,6 milióna Ukrajincov. Ministerka zahraničných vecí zároveň vyzýva medzinárodných partnerov Ukrajiny na väčšiu podporu v boji proti ruským útokom. Zodpovedné strany v Európe by mali „mať silu pokračovať v každodennej finančnej, humanitárnej a sebaobrannej podpore Ukrajiny“, povedal Baerbocková na Ukrajine.

Zdôraznila, že budúcnosť Ukrajiny je v Európskej únii a NATO. Ukrajinský minister zahraničných vecí Andrij Sybiha vyzval NATO, aby „bezodkladne“ zaslalo Ukrajine pozvánku na členstvo s cieľom „rozptýliť Putinove ilúzie a motivovať ho k ukončeniu agresie“. Pred niekoľkými dňami však nemecký kancelár Olaf Scholz – na rozdiel od svojej ministerky zahraničných vecí – túto žiadosť odmietol. „Myslím si, že je veľmi dôležité uvedomiť si, že krajina, ktorá je vo vojne, sa nemôže stať členom NATO,“ povedal Scholz v televízii ZDF.

Akú hodnotu však majú minulé vyhlásenia nemeckej vlády po rozpade koalície? Prinajmenšom pozastavenie dlhovej brzdy, ktoré teraz ohlásil Scholz s odkazom na vojnu na Ukrajine, pravdepodobne zostane len rétorikou. Dokonca už neexistujú ani jednoduché väčšiny, ktoré by mohli kancelára v tejto politike podporiť. Na zmenu dlhovej brzdy by bola potrebná dvojtretinová väčšina v Bundestagu.

Na začiatku tretej vojnovej zimy platí výrok skúseného vojnového reportéra Christiana Wehrschütza: Západ dáva Ukrajine „príliš málo na život, príliš veľa na smrť“. Podľa ukrajinského ministra zahraničných vecí Sybihu USA poskytli Ukrajine do konca augusta vojenskú pomoc v celkovej výške 56,8 miliardy eur, zatiaľ čo európske štáty poskytli 54,6 miliardy eur. Ako to však pôjde ďalej? Otázne nie sú len záväzky Nemecka. Keď Donald Trump v roku 2025 prevezme Biely dom, možno sa americká pomoc skončí. Je celkom možné, že v nadchádzajúcom roku nastane koniec nezávislej Ukrajiny.

Zdroj: https://www.die-tagespost.de/politik/dramatischer-dritter-kriegswinter-art-257280

Podobné články

Počúvajte naživo

Potrebujeme vás!
Potrebujeme vás!
Vyzbieraných je 1747 €

Celková čiastka

6000 €

Zostávajúci čas

26 dní

Aktuálny program

    Na tento deň zatiaľ nie je vytvorený programový plán.

počasie

Počasie podľa
P. Jurčoviča
Darujte 2% Podporte vaše rádio Chcem byť patrónom Rádia Lumen

Táto stránka používa cookies

Súbory cookie používame na zhromažďovanie a analýzu informácií o výkone a používaní stránok, na poskytovanie funkcií sociálnych médií a na vylepšenie a prispôsobenie obsahu a reklám. Viac o cookies