Celková čiastka
Zostávajúci čas
Evanjeliá prinášajú rozprávania o zjaveniach zmŕtvychvstalého Ježiša (Mt 26,9 n; 28,16–20; Mk 16,9–20; Lk 24,13–35; 24,36–53; Jn 20,11–18; 20,19–23; 20,24–29; 21,1–14; 21,15–23).
Vzkriesený Ježiš sa zjavoval apoštolom, učeníkom a učeníčkam. K zjaveniam zmŕtvychvstalého Ježiša svätý apoštol Pavol ráta aj svoj zážitok pri Damasku (1 Kor 15,8).
Rozprávaniam o zjaveniach zmŕtvychvstalého Ježiša ženám, zvlášť Márii Magdaléne, sa dnes priznáva väčšia historická váha než v minulosti.
Rozprávania o nájdení prázdneho hrobu (Mt 28,1–8; Mk 16,1–8; Lk 24,1–12; Joh 20,1–10) nemožno považovať za legendy. Nedá sa spochybniť ich historické jadro.
A tak prázdny hrob v spojení so zjaveniami Zmŕtvychvstalého mohol byť považovaný za svedectvo o Ježišovom telesnom vzkriesení.
V grécky hovoriacich cirkevných obciach nachádzame predstavu, že Ježišovo zmŕtvychvstanie zahrnuje uchránenie jeho mŕtveho tela od rozkladu. V Petrovej reči zástupom čítame:
Bratia, dovoľte mi otvorene vám povedať o praotcovi Dávidovi, že zomrel, pochovali ho a jeho hrob je u nás až do dnešného dňa. Ale on bol prorok a vedel, že Boh sa mu prísahou zaviazal posadiť potomka z jeho bedier na jeho trón; videl do budúcnosti a povedal o Kristovom vzkriesení, že ani nebol ponechaný v podsvetí, ani jeho telo nevidelo porušenie (Sk 2,22-31).
Je nepravdepodobné, že by Ježišov hrob bol neznámy alebo že učeníci si ho splietli. Evanjeliá jednomyseľne informujú, že Jozef z Arimatey (a Nikodém, takto evanjelista Ján) pochovali Ježišovo telo do hrobu pre jedného mŕtveho a jeho miesto bolo známe kruhu Ježišových učeníkov (Mt 27,1–8; Mk 15,42–47; Lk 23,50–56; Jn 19,38–42).
Ježišovo zmŕtvychvstanie a s ním spojené zoslanie Ducha (Jn 20,22n; porov. 1Kor 12–14; Sk 2) viedlo k založeniu Cirkvi ako Božieho ľudu Novej zmluvy, ktorý slávi krst (Mt 28,19; porov. 1 Kor 12,13) a Pánovu hostinu (1 Kor 11,20.23–29; 10,16 n) a je mu zverené odpúšťanie hriechov (Jn 20,23), slovo a služba zmierenia (2 Kor 5,18nn).
Na základe Duchom pôsobeného spojenia so Zmŕtvychvstalým sa Cirkev nazýva Kristovým „telom“ (1 Kor 12,12n.27; Rim 12,5).
V spojení s nanebovstúpením Ježišovo zmŕtvychvstanie zjavuje jednotu Syna s božským Otcom v nebi a je základom eschatologickej vlády Syna.
Táto vláda zahŕňa Kristov druhý príchod a s ním spojenú Kristovu funkciu sudcu živých i mŕtvych na konci čias.
Vďaka zmŕtvychvstaniu má Kristus jedinečným spôsobom podiel na Božej moci. To sa vyjadruje nielen vo vzývaní ako Pána (Kyrios), ale takisto v uctievaní zmŕtvychvstalého Pána (Fil 2,10; porov. Lk 24,52; Mt 28,9.17; Jn 20,28).
Celková čiastka
Zostávajúci čas
Info: +421 48/471 0810 Po-Pia 09:00-15:00 Facebook Instagram