Sme radi, že nás počúvate a čítate. Aby sme mohli pokračovať vo svojej práci, podporte nás, prosím! 

Pre tých, ktorí Vianoce slávia 6. januára, najmä na Západe, môže byť skľučujúce vidieť slávnostnú výzdobu, podujatia a oslavy, ktoré vedú k 25. decembru, zatiaľ čo oni trpezlivo čakajú na svoje vlastné oslavy. Kým nadíde ich Narodenie Pána, väčšina výzdoby je už rozobratá a sviatočné nadšenie vyprchalo.

A okrem toho mnohí Arméni sú si neistí, či majú používať vianočné pozdravy a hovoriť „Veselé Vianoce“, keď podľa arménskeho kalendára sa Ježiš ešte nenarodil. Táto sezónna dilema môže byť dosť mätúca. Napriek tomu poznám mnoho arménskych pravoslávnych rodín, ktoré Narodenie Pána verne oslavujú 6. januára, ale 25. decembra sa stále stretávajú s priateľmi a blízkymi, aby sa zúčastnili na širšej sviatočnej atmosfére.

Existuje známe vysvetlenie, prečo sa Ježišovo narodenie na Západe oslavuje 25. decembra a v iných kresťanských tradíciách 6. alebo 7. januára. Dovoľte mi, aby som to stručne vysvetlil.

V prvých storočiach kresťanstva si rôzne komunity pripomínali Kristovo narodenie v rôznych dátumoch. V 4. storočí Západná cirkev pod vplyvom rímskych tradícií prijala 25. december. Tento dátum sa zhodoval s pohanským sviatkom Sol Invictus (Neporaziteľné Slnko), ktorý symbolizoval víťazstvo svetla nad tmou. Cieľom bolo nahradiť pohanský sviatok kresťanským sviatkom, keďže náš Pán Ježiš Kristus je vnímaný ako „Svetlo sveta“.

Východné cirkvi, vrátane Arménskej apoštolskej cirkvi, naďalej slávili Kristovo narodenie 6. januára, čo je dátum tradične spätý so sviatkom Bohozjavenia, ktorý pripomína Kristovo narodenie aj pokrstenie. Východné pravoslávne cirkví byzantského obradu, ktoré prevzali rímsky zvyk a používajú juliánsky kalendár zaostávajúci trinásť dní za gregoriánskym kalendárom, medzičasom slávia Vianoce 7. januára. 

Viaceré akademické vysvetlenia a výpočty pojednávajú o rôznych dátumoch Vianoc, ale veľmi málo známe je vysvetlenie, ktoré podal ranostredoveký vedec a filozof Ananiáš zo Širagu (Širagaci). Ananiáš zo Širagu je považovaný za jedného z najväčších učencov stredovekého Arménska. Významne prispel v oblastiach, ako je geografia, kozmológia a prírodné vedy. Jeho diela obsahujú kalendáre, astronomické mapy a geografické opisy Arménska a susedných regiónov. Širagaci bol známy aj svojím logickým prístupom k vede a snahou zosúladiť vedecké poznatky s teologickými presvedčeniami. Jeho najznámejšie dielo Ašcharhacujc (Mapa sveta) poskytuje cenný vhľad do ranej arménskej kozmológie a geografie.

Vo svojej reči s názvom Ee Hajdnutjun Dearn jev Prgtčin Mero (O Bohozjavení nášho Pána a Spasiteľa) Anania Širagaci predkladá presvedčivý výpočet založený na evanjeliách, ktorý tvrdí 6. január ako dátum narodenia Ježiša Krista. Zistil som, že je to hlboké, a myslím si, že to môže byť obohacujúce, keď sa v tomto článku podelím o jeho vysvetlenie. Takto zdôvodňuje tento dátum:

Zachariáš, veľkňaz a otec svätého Jána Krstiteľa, prijal anjelovo oznámenie o narodení svojho syna počas Sviatku stánkov alebo Dňa zmierenia, ako je to zaznamenané v Lukášovom evanjeliu (1, 5 – 25). Podľa biblickej tradície tento sviatok trvá dvanásť dní, od 10. do 22. tišri, čo v modernom kalendári zodpovedá obdobiu od 27. septembra do 9. októbra. Alžbetino počatie sa teda mohlo udiať okolo 9. októbra.

Ak prirátame šesť mesiacov k 9. októbru, tak udalosť Zvestovania Bohorodičke – okamih, keď Panna Mária počala skrze Svätého Ducha – pripadá približne na 7. apríla. Keď k tomu pripočítame deväť mesiacov (približne 276 dní) Máriinho tehotenstva, dospejeme k 6. januáru ako dátumu Ježišovho narodenia.

Hoci nie je naším zámerom tvrdiť, že 6. január je definitívny dátum pre slávenie Vianoc – o tom by sa dalo diskutovať – rôzne teórie okolo tohto dátumu sú fascinujúce a stoja za preskúmanie. Na čom však skutočne záleží, je duch, s akým prijímame a slávime Kristovo narodenie, nie konkrétny deň, v ktorom sa to deje. Napriek tomu zostáva táto téma dôležitou témou na reflexiu a diskusiu medzi cirkevnými učencami a predstaviteľmi s cieľom dospieť k premyslenému riešeniu. V rýchlom a neustále sa vyvíjajúcom svete, kde hrozí, že kresťanská spiritualita, praktiky a tradície zaniknú, je pre cirkevné vedenie veľmi dôležité, aby podniklo aktívne kroky na prispôsobenie a zachovanie týchto posvätných tradícií, aby boli prístupné a relevantné pre dnešný kontext. Zachovávanie kresťanských tradícií odovzdaných našimi predkami je skutočne posvätným povolaním, ale zároveň pripomína, že ľudia zohrávajú dôležitú úlohu pri formovaní a rozvíjaní týchto tradícií.

V tomto roku si pripomíname 1700. výročie prvého Nicejského koncilu, ktorý bol kľúčovým momentom v dejinách všeobecnej cirkvi. Na počesť tohto významného míľnika sa už naplánovalo množstvo konferencií, slávnostných podujatí a spomienkových akcií. Veriaci však očakávajú viac ako len oslavy a ceremónie. Je nevyhnutné, aby sa cirkev vo všetkých svojich konfesiách a spoločenstvách zjednotila a podnikla zmysluplné kroky, ktorými by preukázala svoju významnú úlohu v živote ľudí, ktorým slúži. Teraz viac ako kedykoľvek predtým musí cirkev povstať, aby naplnila duchovné a sociálne potreby svojich veriacich. Mať jednotný univerzálny dátum pre Vianoce a dokonca aj pre Veľkú noc je jednou z najmenších otázok, o ktorých by malo uvažovať kresťanské vedenie, ale je to podstatne dôležité pre všetkých. Odkaz Nicejského koncilu ponúka Kristovmu telu v dnešnom svete mnoho výziev na konanie a nabáda nás, aby sme si zachovali vieru i vernosť Božieho ľudu. Ekumenický duch musí byť čoraz aktívnejší a odvážnejší, aby budúce generácie nielen oslavovali naše úspechy ako kresťanských vodcov, ale boli aj svedkami rozkvetu našej viery.

Zdroj: https://publicorthodoxy.org/2025/01/10/christmas-date-dilemma/

Sme radi, že nás počúvate a čítate. Aby sme mohli pokračovať vo svojej práci, podporte nás, prosím!