Aj o slovenskom prostredí platí, že keď je reč o Katolíckej cirkvi, väčšina ľudí myslí na „Rímskokatolícku cirkev“, čiže na spoločenstvo veriacich, pre ktoré je charakteristická spätosť s rímskym biskupom. Z pohľadu sekulárnej spoločnosti a médií je pápež bezpochyby „hlasom“ či „tvárou“ Katolíckej cirkvi a preto výrazne ovplyvňuje jej vnímanie v mimocirkevnej oblasti.

Vskutku pápež v Ríme je spoločným vzťažným bodom pre všetkých katolíkov na svete. Je to vyjadrené jeho rolou pri menovaní biskupov. Veriaci to však zažívajú primárne prostredníctvom veľkonočného a vianočného požehnania „urbi et orbi“, vďaka pútnickým zájazdom do Ríma a pozorne sledovanej voľbe pápeža, a sekundárne prostredníctvom pápežských vieroučných dokumentov či vyhlásení pápežskej kúrie.

Čo je typické pre katolícku identitu?

Popri úrade pápeža katolícki kresťania zvyknú uvádzať aj určité formy bohoslužieb, ktoré dôverne poznajú vďaka zrastenosti s farnosťou: nedeľné slávenie Eucharistie, prvé sväté prijímanie a birmovanie ako sviatosti uvedenia do kresťanského života; posvätný ruženec, krížovú cestu a procesiu na Božie telo ako rozšírené formy pobožností.

Nájdu sa aj takí katolícki kresťania, ktorí odkážu na spoločnú vieru s celosvetovým spoločenstvom veriacich, čo zvlášť vidno pri cestovaní, pretože katolík sa môže cítiť ako doma prakticky v každej časti zeme, lebo nedeľná bohoslužba má všade rovnakú štruktúru; povedomie katolíkov o delení sa o vieru s celosvetovým spoločenstvom veriacich posilňujú aj svetové dni mládeže a partnerstvá s farnosťami na iných kontinentoch.

Zapamätajme si, že...

Slávenie liturgie, celosvetový horizont Katolíckej cirkvi a spätosť s úradom pápeža patria k základných charakteristickým znakom identity Katolíckej cirkvi.

Čo sa myslí pojmom „katolícka“?

Keď sa rímskokatolícki veriaci v Apoštolskom vyznaní viery hlásia k „svätej Cirkvi katolíckej“, nemyslí sa tým Katolícka cirkev v zmysle konfesionálne určeného spoločenstva veriacich, ale „všeobecná, týkajúca sa všetkých, otvorená všetkým, univerzálna“ Cirkev Ježiša Krista.

Grécke slovo „katholikos“ označuje nárok Cirkvi, že je tu „pre všetkých“, a znamená spoločenstvo „so všetkými“, ktorí veria v Krista. Katolicita Cirkvi je založená na všeobecnej spásnej vôli Boha, ktorý chce zmieriť so sebou celé ľudstvo v Kristovi a tým založiť spoločenstvo všetkých s Kristom a navzájom.

Pojem „katolícky“ má teda nielen kvalitatívny význam (plnosť spásy, ktorú Boh ponúkol v Kristovi), ale aj geografický význam (univerzálne poslanie Cirkvi). Keďže je ťažké adekvátne vyjadriť obidve tieto významové roviny nejakým slovenským pojmom, rímskokatolíci na Slovensku používajú v Apoštolskom vyznaní viery slovo „katolícka“. To je však legitímne len vtedy, keď veriaci sú poučení o tom, že sa tým nemyslí označenie konfesie.

Používanie slova „katolícka“ v zmysle označenia konfesie je konfesionálnym zúžením tohto pojmu, ktoré sa dá vysvetliť len na pozadí historického vývoja. V dôsledku tohto vývoja bola „katolícka Cirkev“ stále viac dávaná do rovnosti s „rímskou cirkvou“. Že tým zároveň bola upieraná ostatným kresťanským cirkvám ich „katolicita“, to je skutočnosť, ktorá bola problematizovaná až v priebehu Ekumenického hnutia v 20. storočí. Dnes hovoríme o Katolíckej cirkvi ako o jednej z kresťanských konfesií, pričom katolíci sú presvedčení, že Cirkev Ježiša Krista je prítomná v Katolíckej cirkvi a našla v nej konkrétnu historickú podobu. Tento nárok však vznášajú aj iné konfesie. Čo to znamená pre určenie vzťahu medzi Katolíckou cirkvou a inými kresťanskými cirkvami, o tom budeme ešte uvažovať. Z katolíckeho pohľadu však existuje nerozlučiteľná spojitosť medzi v Apoštolskom symbole vyznávanou katolicitou Cirkvi a konkrétnou sociálnou podobou Katolíckej cirkvi.

Pestrosť v Katolíckej cirkvi

Vo svojej konkrétnej sociálnej podobe Katolícka cirkev zahrňuje nielen katolíkov latinského (západného) obradu, ale aj katolíkov, ktorí patria k (s Rímom) „zjednoteným východným cirkvám“ rozličných východných obradov.

Toto nás vedie k ďalšiemu pojmovému rozlišovaniu:

Slovným spojením „rímskokatolíci“ sa označujú katolíci, ktorí praktizujú západný (latinskou, rímskou liturgiou ovplyvnený) obrad.

Slovo „gréckokatolícke“ označuje východné katolícke cirkvi, ktoré patria ku grécko-byzantsko-slovanskému obradu.

A pod pojmom „orientálne katolícke“ sa zhrňujú východné katolícke cirkvi, ktoré vyšli z rozličných orientálnych obradov (etiópskeho, arménskeho, koptského, východosýrskeho alebo západosýrskeho).

Táto pestrosť vo vnútri Katolíckej cirkvi je mnohým kresťanom – aj väčšine katolíkov – v Európe i na Slovensku málo známa.