Od prvej adventnej nedele (1. december 2019) do sviatku latinského cirkevného otca a učiteľa Hieronyma v rímskom obrade (30. september 2020) Katolícka cirkev slávila Rok Božieho slova. Jedným z podnetov „venovať zvýšenú pozornosť Božiemu slovu“ bolo „1600. výročie smrti svätého Hieronyma, ktorý zasvätil celý svoj život prekladaniu Svätého písma do vtedajšej reči ľudu – do latinčiny“.

Literát, kňaz a askéta Sophronius Eusebius Hieronymus bol mimoriadnou osobnosťou neskorého kresťanského staroveku. Najmä jeho nový latinský preklad biblických spisov mal veľký vplyv (neskoršia Vulgáta), keďže ako vir trilinguis („trojjazyčný muž“: latinčina, gréčtina, hebrejčina) bol schopný pri prekladaní starozákonných spisov siahnuť okrem gréckej Septuaginty aj po hebrejskom texte, takže dokázal postaviť na nový základ latinské preklady, ktoré sa v jeho dobe rozchádzali.  

Hieronym sa narodil asi v roku 347 v Stridone v Dalmácii v zámožnej kresťanskej rodine, ktorá mu umožnila excelentné vzdelanie v Ríme. Po absolvovaní štúdií sa v Akvileji pripojil k skupine rovnako asketicky zmýšľajúcich klerikov, no potom sa z neznámych dôvodov vydal na dlhšiu cestu na Východ.    

V sýrskej Antiochii Hieronym žil pri kňazovi Evagriovi, ktorý mu dal k dispozícii vidiecky majetok „Maronia“, aby sa na pár rokov (375-377) stiahol z veľkomesta do „púšte Chalkis“. V Antiochii bol Hieronym nielenže vysvätený za kňaza a oboznámený s exegézou, ale sa aj naučil grécky jazyk a na vidieckom majetku začal štúdium hebrejčiny pri konvertovanom židovi. Na Východe začal Hieronym svoju činnosť prekladateľa: preložil do latinčiny 45 Origenových exegetických homílií.

Asi tieto preklady viedli k tomu, že v roku 382 Hieronyma zamestnal rímsky biskup Damazus ako „sekretára“ a povzbudil ho k ďalšej prekladateľskej činnosti, predovšetkým k revízii latinského textu Biblie. Hieronymovi sa podarila do Damazovej smrti (384) revízia evanjelií a žaltára, no potom najmä pre osočovania jeho radikálneho asketického postoja utiekol aj s krúžkom rovnako zmýšľajúcich žien z Ríma na Východ. V roku 386 usadil v Betleheme.

Až do svojej smrti 30. septembra 419/420 Hieronym pokračoval v prekladateľskej činnosti a aj okomentoval mnoho biblických spisov. Hieronymovým zameraním bola práca s biblickým textom a jeho jazykové nadanie umožnilo revíziu latinského biblického textu, ktorá neskôr ako „Vulgáta“ zostala štandardom až do znovuobjavenia pôvodného hebrejského a gréckeho textu v 15./16. storočí.    

Hieronymova prekladateľská činnosti sa dá rozdeliť na tri fázy:

Rím

V Ríme Hieronym v roku 383 nanovo preložil štyri evanjeliá z gréčtiny do latinčiny. V roku 384 zrevidoval žaltár podľa takého znenia Septuaginty, ktoré sa nenachádzalo v Hexaple.

Betlehem: revízia podľa Hexaply

V Betleheme Hieronym začal revíziu textu spisov Starého zákona. Potreba existovala na jednej strane z dôvodu rozličných znení gréckeho prekladu, takzvanej Septuaginty (LXX), ktorú vyhotovili židia v predkresťanskom helenistickom období. Na druhej strane zjavne bolo ešte viac rozdielov a väčšie rozdiely pri latinských verziách na Západe. 

Hieronym siahol najskôr po Origenovej Hexaple (ide o text Starého zákona v šiestich stĺpcoch: hebrejský text; hebrejský text v gréckom prepise; Akvilov grécky preklad; Symmachov grécky preklad; zrevidovaná Septuaginta; Theodotionov grécky preklad) a zrevidoval podľa gréckeho znenia piateho stĺpca Hexaply latinský text Jóba, ½ Kroník, Žalmy, Príslovia, Kazateľa a Pieseň piesní.

Betlehem: revízia podľa hebrejského textu

V 90. rokoch 4. storočia začal Hieronym novú revíziu všetkých starozákonných kníh podľa hebrejského textu, aby latinský text nebol prekladom prekladu, ale aby bol založený priamo na hebrejskom texte. Tento preklad sa presadil v priebehu stáročí pravdepodobne pre svoju lepšiu jazykovú podobu a nakoniec bol aprobovaný na Tridentskom koncile v roku 1546 ako Vulgáta.

Hieronym sa usiluje opraviť chyby, ktoré urobili kopisti v priebehu tradovania textu a tieto chyby robili potrebným nový preklad z hebrejčiny.

Je kontroverzné, ako dobre Hieronym ovládal hebrejčinu. Zjavne mal viacerých učiteľov a pri svojich prekladoch siahal po pomocníkoch (Bar Hanina).

Hieronym sa viackrát zásadne vyjadril k problému prekladania. Pri biblických textoch teoreticky uprednostňoval preklad slovo za slovo, keďže pri inšpirovanom texte vraj záleží aj na poradí slov.

Hieronymov záujem o hebrejský jazyk dokumentuje aj dielo Liber interpretationis hebraicorum nominum. Toto dielo je založené na rozšírenom presvedčení, že mená majú vždy osobitný význam a že všetky jazyky pochádzajú z hebrejčiny.

Spor okolo prekladu z hebrejčiny

Hieronyma v jeho dobe prudko kritizovali za túto inovatívnu textovo-kritickú prácu na biblickom texte na základe hebrejčiny. Určujúci bol všeobecný cirkevný tradicionalizmus a liturgické zvyky, ďalej chápanie Septuaginty ako inšpirovaného textu a odstup voči hebrejskému zneniu ako „židovskej Biblii“.

Hieronym kritizoval rozšírenú legendu o vzniku Septuaginty (Aristeov list), podľa ktorej 72 prorokov rozmiestnených v osobitných celách v rovnakom čase zhotovilo totožné preklady biblických spisov. Hieronym upozorňoval aj na to, že táto legenda sa pôvodne vzťahovala na Tóru, a nie na všetky biblické knihy. Napriek všetkému Hieronym považoval Septuagintu za inšpirovaný text a usiloval sa pri svojich prekladov uchovať v najväčšej možnej miere zvyčajné zloženie textu. Avšak siahal po hebrejskom texte, aby mal kritérium na posudzovanie textových chýb.

Komentáre

Paralelne so svojou prácou na biblickom texte Hieronym komentoval mnohé biblické spisy hlavne Starého zákona (z Nového zákona len listy Filipanom, Efezanom a Títovi a Matúšovo evanjelium), a síce popri Kazateľovi a Žalmoch všetky prorocké knihy.