„Verím, že sa neobjavia Božie prekvapenia. (...) Mám v zásobe dostatok nádeje na to, aby som dôveroval prekvapeniam.“ Aj tieto slová zdôrazňuje kardinál Christoph Schönborn v článku publikovanom v aktuálnom vydaní katolíckeho týždenníka viedenskej arcidiecézy „Der Sonntag“, ktoré je venované 25. výročiu biskupskej služby kardinála Schönborna v úrade viedenského arcibiskupa.

Christoph Schönborn nastúpil do svojho úradu 14. septembra 1995. Štvrťstoročie od tohto momentu si pripomenie v rovnaký deň - 14. septembra - s kňazmi arcidiecézy pri slávení omše svätenia olejov, na sviatok Povýšenia Svätého Kríža v Dóme sv. Štefana vo Viedni. Vzhľadom na súčasnú situáciu a obmedzenia bude táto Missa chrismatis vysielaná prostredníctvom online prenosu.

Viedenský arcibiskup sa v týždenníku „Sonntag“ pozerá do minulosti, na roky svojej kňazskej a biskupskej služby, no zároveň pomenováva veľké výzvy, ktoré pred Cirkvou stoja v budúcnosti. Schönborna ako kňaza, profesora a neskôr ako mladého biskupa najviac formovala osobnosť pápeža Jána Pavla II. Pápež Wojtyła zosobňoval „silu viery“ jedinečným spôsobom. Jeho pontifikát bol poznačený nielen rozpadom komunizmu, ale aj prebudením mládeže, uvádza Schönborn. Kardinál v tejto súvislosti poukázal na fenomén Svetových dní mládeže: „Nevieme ani len doceniť, aký význam to malo z krátkodobého, strednodobého, ba iste aj z dlhodobého hľadiska. Jeho sila sa ukázala aj v tomto.“

Kardinál Schönborn ďalej pripomenul encykliku Jána Pavla II. „Centesimus Annus“ z roku 1991: „Pre mňa bola táto tretia sociálna encyklika Jána Pavla II. jeho najprorockejšou encyklikou.“ Tento prorocký duch je veľkou témou, ktorý dnes charakterizuje aj pontifikát pápeža Františka. Poľský pápež vtedy povedal, že svet po páde komunizmu stojí pred rozhodnutím. Môže si zvoliť cestu bezbrehého kapitalizmu alebo sociálne orientované trhové hospodárstvo, to znamená hospodárstvo voľného trhu „so sociálnou zodpovednosťou, ktorá je spojená s kapitálom a hospodárskym úspechom“.

Bohužiaľ, ďalší vývoj nešiel tým smerom, v aký dúfal Ján Pavol II., píše s poľutovaním kardinál. Zanedbali sa sociálne záväzky a tie zahŕňali aj environmentálne záväzky, ktoré sú spojené s prosperitou. Už pápež Benedikt začal zdôrazňovať ekologickú otázku, ktorá je zásadnou otázkou pre budúcnosť ľudstva. A pápež František dal veľmi jasne túto problematiku do centra pozornosti.

Individualizácia v Cirkvi a spoločnosti

Vo svojom článku v novinách „Sonntag“ sa Schönborn vyjadril aj k rozšírenému postoju, keď sa čoraz viac ľudí dištancuje od Cirkvi ako inštitúcie. Podľa Schönborna sa mnohí ponosujú, že Cirkev sa stala okrajovou. Kardinál to tak nevníma: „Myslím si, že v mnohých ohľadoch je dnešná Cirkev hlasom, ktorý sa práve prostredníctvom pápeža ozýva na celom svete.“ V oblasti sekulárnej spoločnosti existujú dva hlavné javy, ktoré majú vplyv na súčasnú situáciu Cirkvi: Jedným z nich je spomínané dištancovanie sa od inštitúcií, zvlášť od tých náboženských. Schönborn uvádza: „Existuje silná individualizácia, vychádzajúca z pocitu, že vôbec nepotrebujeme inštitúcie – pretože sa stali samozrejmosťou a pretože fungujú, minimálne v našich končinách. Preto ľudia tak mohutne odchádzajú z inštitucionálnych cirkví.“

Druhým celosvetovým javom je individualizácia kresťanstva v podobe evanjelikálnych prúdov. Odhaduje sa, že dnes sú slobodné cirkvi (nem. Freikirchen), ktoré majú odhadom 400 miliónov členov, spolu s 1,2 miliardou katolíkov druhou najväčšou skupinou v kresťanstve. Kardinál si kladie otázku, ktorá je zjavne veľmi aktuálna aj pre pápeža Františka: „Čo to znamená pre najväčšiu z veľkých cirkví, teda pre Katolícku cirkev?“ Pápež František sa snaží o dialóg, o kontakt a tiež o spoločenstvo viery s týmito nesúrodými cirkevnými formami. Už pápež Benedikt XVI. si kládol otázku: „Nejde v konečnom dôsledku o to, aby sme sa navzájom počúvali a navzájom sa učili, čo to znamená byť dnes kresťanom?“

Kard. Schönborn tiež pripomína slová, ktoré povedal Helmut Schüller v roku 1995 ako generálny vikár Viedenskej arcidiecézy: „Možno by sme mali menej rozprávať o Bohu a viac hovoriť s Ním.“ Podľa Schönborna je to „veľká otázka, ktorú kladie Cirkvi aj sekulárna spoločnosť: Čo vás pohýna? Cítime, že z vás ide niečo duchovné? Je to evanjelium, je pre vás Ježiš Kristus živou skutočnosťou?“ Už Pavol povedal: „Keď niekto príde na vaše zhromaždenie, musí povedať: Boh je s vami!“ Pre Schönborna tu vyvstáva otázka: „Môžu to ľudia povedať o nás, o našich bohoslužbách? Áno, môžu. Ale mohlo by to byť vyjadrené ešte výraznejšie.“
Triezvy pohľad na reformy

Mnohí ľudia v sekularizovanej Európe si mysleli, že radikálne inštitucionálne reformy sú pre budúcnosť Cirkvi rozhodujúce – napríklad vo vzťahu k otázke žien alebo v učení o sexualite. Schönborn to vidí triezvo, aj „vzhľadom na klesajúci význam Európy: teraz tvoríme osem percent svetovej populácie a hovorí sa, že v roku 2050 to budú iba štyri percentá“. Tieto otázky by však stále mali mať svoje miesto: „Myslím, predovšetkým, na otázku žien, ktorá je veľmi naliehavá a nástojčivá. Ale v akej podobe? Je na programe dňa táto jediná veľká téma, otázka „Žena a úrad “ – alebo je to v prvom rade otázka kresťanskej kultúry spolunažívania? Je to otázka, ktorú si kladie Cirkev po celom svete a na ktorú možno odpovedať iba spoločne.“

Ďalšia otázka, nad ktorou sa kardinál hlboko zamýšľa, znie: „Prekvapenia, ktoré Boh pripravil ľudstvu prostredníctvom korona krízy! Nikdy doteraz tu nebola pandémia, ktorá by skutočne držala v hrsti celý svet. Čo to znamená pre kresťanstvo, pre Cirkev v budúcnosti? “ (Zdroj: Kathpress.at / Preložil: Stanislav Gábor)