V modernom veku svet dospel k akceptácii jediného občianskeho kalendára, ktorý vznikol pred stáročiami v západnej Európe. Predtým sa na Západe používalo mnoho kalendárov, nehovoriac o kalendároch používaných v Ázii a Afrike. Mnohí z nás si uvedomujú, že niektoré skupiny si stále zachovávajú náklonnosť k svojim historickým kalendárom. Napríklad Číňania a Vietnamci usporadúvajú svoje vlastné oslavy Nového roka podľa svojich starých kalendárov, zvyčajne koncom zimy. Islamský nový rok sa môže začať kedykoľvek od polovice októbra do polovice decembra. A židovský nový rok, Roš ha-šana, sa pravidelne začína v septembri.

V starovekom Ríme sa hovorilo, že rok sa začína dňom nástupu nových konzulov do funkcie. Od druhého storočia pred Kristom bol týmto dátumom 1. január. Po Konštantínovi Veľkom sa vyskytli pokusy sústrediť rok na hlavné kresťanské sviatky, ako sú Vianoce alebo Pascha. V Alexandrii bol za začiatok roka nového roka zvolený 25. marec, ktorý bol vypočítaný ako dátum Zvestovania. Tento deň sa stal v západnej Európe na dlhé storočia bežným novoročným dňom.

Od druhej polovice piateho storočia (pravdepodobne od roku 462) Byzantská ríša stanovila 1. september za prvý deň nového roka. Byzantský liturgický rok bol usporiadaný podľa tohto kalendára a 1. september zostáva prvým dňom nášho liturgického roka. Cyklus veľkých sviatkov cirkvi sa začína v septembri sviatkom Narodenia Presvätej Bohorodičky (8. september) a končí sa v auguste sviatkom jej Zosnutia (15. august).

Väčšina krajín západnej Európy sa vrátila k začiatku nového roka 1. januára, keď bol v 16. storočí zavedený gregoriánsky kalendár. Hoci náš súčasný občiansky kalendár sa začína 1. januára, mnohé naše verejné inštitúcie v skutočnosti tiež začínajú svoj rok v septembri. Kongres a súdy, školský rok, divadelné a koncertné sezóny, zbierky finančných prostriedkov a iné občianske podujatia, ktoré boli cez leto pozastavené, sa opäť začínajú až po Sviatku práce. Možno mali Židia a Byzantínci predsa len pravdu.

Indiktion

Prvý deň nášho cirkevného roka sa nazýva Indiktion. Pôvodne sa toto slovo vzťahovalo na začiatok cyklu vyrubovania daní v Rímskej ríši, neskôr však začalo znamenať začiatok cyklu vo všeobecnejšom zmysle a dodnes ho možno nájsť v právnych alebo formálnych dokumentoch. V roku 2011 pápež Benedikt XVI. vydal formálny list „Pre Indiktion [t. j. začiatok] Roku viery“. A tak nazývať 1. september Indiktion jednoducho znamená, že sa ním začína nový cyklus sviatkov, pôstov a ďalších slávení našej cirkvi.

V tento deň sa v byzantských chrámoch číta evanjelium o začiatku Kristovho verejného pôsobenia, ako je to zaznamenané v Lukášovi 4,16 – 22: „Prišiel aj do Nazareta, kde vyrástol. Podľa svojho zvyku vošiel v sobotu do synagógy a vstal, aby čítal.“

Pán je opísaný ako zúčastňujúci sa na sobotnej bohoslužbe v synagóge v Nazarete, „podľa svojho zvyku“. Bohoslužba v synagóge pozostávala najmä zo žalmov a modlitieb, pričom jej vrcholom bolo vynesenie zvitku Tóry z archy na bému uprostred zhromaždenia. Čítalo sa niekoľko častí Tóry, ako to bolo predpísané na daný deň.

Po úryvkoch z Tóry nasledovali čítania zo spisov prorokov. Ako spomína evanjelium, Ježišovi „podali knihu proroka Izaiáša. Keď knihu rozvinul, našiel miesto, kde bolo napísané: ‚Duch Pána je nado mnou, lebo ma pomazal, aby som hlásal evanjelium chudobným. Poslal ma oznámiť zajatým, že budú prepustení, a slepým, že budú vidieť; utláčaných prepustiť na slobodu a ohlásiť Pánov milostivý rok.‘ Potom knihu zvinul, vrátil ju sluhovi a sadol si“ (Lk 4, 18 – 20). Po prečítaní mesiášskeho proroctva v Izaiášovi 61, 1 – 2 Pán povie svojim poslucháčom: „Dnes sa splnilo toto Písmo.“ Mesiáš je blízko: Boží plán je v pohybe.

Pánov milostivý rok

V časoch Izaiáša a ďalších prorokov sa „Pánov milostivý rok“ vzťahoval na „Jubilejný rok“, ktorý zbožní Židia slávili každých päťdesiat rokov. Jubileum sa vyznačovalo oslobodením otrokov a životom z pôdy, aby sa vyjadrilo spoliehanie sa veriacich na Božiu prozreteľnosť.

Svätý Cyril Alexandrijský pri výklade Pánovho milostivého roku v mesiášskom zmysle napísal: „‚Milostivý rok‘ je ten, v ktorom bol Kristus ukrižovaný za nás, pretože vtedy sme sa stali prijateľnými pre Boha Otca ako ovocie, ktoré priniesol on [Kristus]“ (Homília 12 na Lukáša). Práve tento „milostivý rok“ slávi naša cirkev v cykle veľkých sviatkov.

„Rok sveta“

Menej známym aspektom byzantského kalendára je to, že 1. september 2023 je prvým dňom roku 7532! Od roku 691 do roku 1728 sa byzantské cirkvi riadili systémom datovania rokov od stvorenia sveta podľa výpočtov v starozákonnej knihe Genezis (am, Anno Mundi, Rok sveta). V roku 1700, počas svojej westernizácie Ruska, cár Peter Veľký nahradil vo svojej ríši byzantskú éru západokresťanskou érou. O niekoľko rokov neskôr ho nasledoval aj Konštantínopolský patriarchát a všetky cirkvi v Osmanskej ríši. Oficiálne dokumenty Ekumenického patriarchátu, Hory Athos a niektorých ďalších východných cirkevných orgánov môžu naďalej uvádzať dátum byzantskej éry spolu s dátumom podľa kresťanskej éry.

Židovský kalendár sa tiež počíta podľa biblického opisu stvorenia, ale medzi týmito dvoma počítaniami je rozdiel približne 2000 rokov. Byzantská éra bola vypočítaná na základe textu Starého zákona v gréckom preklade Septuaginta, ktorý bol zostavený v 3. až 2. storočí pred Kristom. Židovské datovanie je vypočítané podľa masoretskej verzie, ktorú Židia používali od 1. storočia po Kristovi.

Z kánonu na Indiktion

Všetci spievajme víťazný hymnus Kristovi, ktorým bolo všetko stvorené a v ktorom je nepochopiteľné dokonalé, ako hypostatickému Slovu, ktoré sa zrodilo z Boha Otca, lebo On bol oslávený. Všetci spievajme hymnus víťazstva Kristovi, ktorý sa z Otcovho dobrotivého rozhodnutia zjavil z Panny a ohlásil nám Pánov milostivý rok na oslobodenie, lebo On bol oslávený.

Darca zákona, ktorý prišiel do Nazareta, učil v sobotu a stanovil pre židov zákon svojho nevýslovného príchodu, ktorým zachraňuje náš rod, pretože On je milosrdný. (Prvá óda)

Dobrotivý, upevni to, čo tvoja pravica s láskou zasadila na zemi, aby tvoja cirkev slúžila ako úrodná vinica, Všemohúci.

Vládca, Boh všetkých, veď v tomto začínajúcom sa roku tých, ktorí sa ozdobujú božsky krásnymi duchovnými dielami a s vierou ťa ospevujú.

Milosrdný Kriste, daj mi pokojný rok a naplň ma svojimi božskými slovami, ktoré si zjavil, keď si hovoril k židom v sobotu. (Tretia óda)

Zdroj: https://melkite.org/faith/the-byzantine-calendar Z angličtiny preložil o. Ján Krupa