Teraz si môže každý urobiť vlastný obraz: od utorka je v Nemecku v predaji netrpezlivo  očakávaná autobiografia Angely Merkelovej. Ide o 700-stranové dielo, ktoré má názov „Sloboda“. Ešte večer toho istého dňa bolo predstavené v berlínskom Deutsches Theater – v rozhovore medzi Merkelovou a moderátorkou Anne Willovou. Výklady Merkelovej memoárov sú už v plnom prúde. Čo je dôležité pre bývalú kancelárku? Ktoré z domnelých alebo skutočných medzier počas svojho 16-ročného pôsobenia v úrade kancelárky vysvetľuje alebo necháva prázdne?

Už v predslove dáva Merkelová jasne najavo, že jej nejde len o jej politickú kariéru, ktorá trvala približne tri desaťročia, ale aj o to, čo sa udialo predtým. V skutočnosti ide o dva životy, píše bývalá kancelárka v predslove: jeden do roku 1990 v Nemeckej demokratickej republike, čiže v diktatúre, a druhý od roku 1990 v demokracii. „Ale v skutočnosti to, samozrejme, nie sú dva životy. V skutočnosti je to jeden život a druhú časť nemožno pochopiť bez tej prvej.“

Prvý dojem zo zbežného čítania: Tu a tam sa čitateľovi prihovára dcéra evanjelického farára. Triezvo, bez pátosu, typická Merkelová. Jej otcovi Horstovi Kasnerovi nebolo  jeho povolanie dané do kolísky, konštatuje hneď na začiatku Merkelová. Jej otec síce bol pokrstený v katolíckom kostole a matka bola členkou evanjelickej cirkvi. „Ale moji starí rodičia neboli praktizujúcimi kresťanmi.“ Po skončení vojny bol jej otec presvedčený, že pre nový začiatok je potrebná mierová etika. „Podľa neho táto etika vyrástla z kresťanskej viery.“

A preto sa jej otec rozhodol študovať teológiu v západných okupačných zónach. Už vtedy mal plán, že potom sa usadí v sovietskej okupačnej zóne. „Bol presvedčený, že tam budú potrební ľudia ako on. Myslím, že to možno nazvať povolaním,“ zhrňuje autorka. Výsledkom bolo, že Angela Merkelová narodená v Hamburgu vyrastala vo východnom Nemecku. Je zjavné, že jednou konštantou v živote Merkelovej zostala jej konfrontácia s náboženstvom a vierou.

O mnoho rokov neskôr pri zložení prísahy ako spolková kancelárka celkom zámerne použila vetu: „Tak mi Boh pomáhaj“. To prispelo k tomu, že „aj pri prijímaní ťažkých rozhodnutí sa cítila chránená“, dodáva Merkelová. „Verím, že existuje Boh, aj keď ho často nedokážem priamo zachytiť alebo cítiť,“ konštatuje Merkelová. „Keďže viem, že nie som dokonalá a že robím chyby, viera mi uľahčila život a tiež moje poslanie prevziať zodpovednosť za svojich blížnych a stvorenie s mocou, ktorá mi bola na čas daná, bez toho, aby som sa preceňovala alebo, naopak, príliš rýchlo podliehala poukazovaniu na svoje obmedzené možnosti.“

Čo to znamenalo pre jej praktickú politiku? Merkelovej komentáre k veľmi diskutovanému výroku na vrchole takzvanej utečeneckej krízy v roku 2015 nám prinajmenšom dávajú tušiť. „Zvládneme to – žiadna veta mi nebola za celú moju politickú kariéru toľko predhadzovaná ako táto. Žiadna iná fráza nepolarizovala tak veľmi,“ povedala Merkelová. Toto heslo bolo pre ňu vyjadrením veľmi špecifického postoja, uviedla politička CDU. „Môžete ho nazvať dôverou v Boha, sebadôverou alebo jednoducho odhodlaním riešiť problémy, vyrovnať sa s neúspechmi, odraziť sa od dna a vytvoriť niečo nové.“

Záverečný dojem z čítania. Merkelová odišla z úradu v decembri 2021 s veľkou ceremóniou. O piesňach, ktoré sa budú hrať na jej žiadosť, premýšľala už niekoľko týždňov vopred, napísala Merkelová. „Tou poslednou, ktorá mi bola vždy jasná, musela byť hymna.“ Stala sa ňou „Veľký Bože, chválime ťa“. Merkelová: „Pôvodne katolícka, teraz ekumenická pieseň, ktorá nádherne vyjadrila pokoru pred Božím stvorením.“

Zdroj: https://katholisch.de/artikel/57824-angela-merkel-blickt-in-ihrem-neuen-buch-auf-gott-und-die-welt