Bohu sa v jeho dobrote a múdrosti páčilo zjaviť samého seba a dať poznať tajomstvo svojej vôle, že ľudia majú skrze Krista, Slovo, ktoré sa stalo telom, v Duchu Svätom prístup k Otcovi a stávajú sa účastnými na Božej prirodzenosti. Týmto zjavením sa neviditeľný Boh vo svojej nesmiernej láske prihovára ľuďom ako priateľom a stýka sa s nimi, aby ich pozval a prijal do spoločenstva so sebou. Dielo Zjavenia sa uskutočňuje činmi a slovami, ktoré sú navzájom vnútorne späté, takže Božie pôsobenie v dejinách spásy odhaľuje a potvrdzuje učenie a skutočnosti vyjadrené slovami a slová ohlasujú skutky a objasňujú v nich skryté tajomstvo. Avšak najhlbšia pravda o Bohu, ako aj o ľudskej spáse nám týmto zjavením žiari v Kristovi, ktorý je prostredníkom a zároveň plnosťou celého Zjavenia.

Boh, ktorý všetko tvorí a udržuje skrze Slovo, dáva ľuďom vo stvorených veciach trvalé svedectvo o sebe. Okrem toho, keďže chcel otvoriť cestu nadprirodzenej spásy, zjavil už od začiatku seba samého prarodičom. Po ich páde však vzbudil v nich nádej na spásu prisľúbením vykúpenia a ustavične sa staral o ľudstvo, aby všetkým, ktorí vytrvalým konaním dobra hľadajú spásu, daroval večný život. V príslušnom čase povolal Abraháma, aby z neho urobil veľký národ, ktorý po patriarchoch poučoval prostredníctvom Mojžiša a prorokov, aby ho spoznali ako jediného živého a pravého Boha, starostlivého Otca a spravodlivého sudcu a aby očakávali prisľúbeného Spasiteľa. Takýmto spôsobom pripravoval v priebehu vekov cestu evanjeliu.

Keď však mnoho ráz a rozličným spôsobom hovoril Boh ústami prorokov, „v týchto posledných dňoch prehovoril k nám v Synovi“ (Hebr 1, 1-2). Poslal totiž svojho Syna – to jest večné Slovo, ktoré osvecuje každého človeka –, aby prebýval medzi ľuďmi a zvestoval im Božie tajomstvá. A tak Ježiš Kristus – Slovo, ktoré sa stalo telom –, poslaný ako človek k ľuďom, „hovorí Božie slová“ (Jn 3, 34) a dokonáva dielo spásy, ktoré mu zveril Otec. Preto on – ktorého kto vidí, vidí aj Otca – celou svojou prítomnosťou a svojím zjavom, slovami a skutkami, znameniami a zázrakmi, najmä však svojou smrťou a slávnym zmŕtvychvstaním, a napokon zoslaním Ducha pravdy uskutočňuje a tým aj završuje Zjavenie a potvrdzuje ho Božím svedectvom, totiž že Boh je medzi nami, aby nás oslobodil z tmy hriechu a smrti a aby nás vzkriesil pre večný život.

Preto kresťanský poriadok spásy, ako nová a definitívna zmluva, nikdy nepominie a pred slávnym zjavením nášho Pána Ježiša Krista už nemožno očakávať nijaké nové verejné zjavenie.          Dei Verbum 2-4

Pripomeňme si, že...

Dogmatická konštitúcia o Božom zjavení Dei verbum je jedným z hlavných dokumentov Druhého vatikánskeho koncilu (1962-1965).

Aj dogmatická konštitúcia o Božom zjavení Dei verbum (po slovensky: Božie slovo) je pomenovaná podľa úvodných slov vo svojom latinskom origináli, čo je bežnou praxou pri takýchto dokumentoch.

Dogmatickú konštitúciu o Božom zjavení Dei verbum prijali konciloví otcovia hlasovaním v pomere 2344 proti 6 hlasom. V koncilovej aule Druhého vatikánskeho koncilu ju slávnostne vyhlásil pápež Pavol VI. 18. novembra 1965.

Zámerom Druhého vatikánskeho koncilu bolo „kráčajúc v šľapajach Tridentského a Prvého vatikánskeho koncilu ... predložiť pravé učenie o Božom zjavení a o jeho odovzdávaní...“ (Dei Verbum 1).

V dogmatickej konštitúcii o katolíckej viere Dei Filius z roku 1870, ktorá je plodom Prvého vatikánskeho koncilu (1869-1870), bola prvý raz tematizovaná otázka Božieho zjavenia. Druhý vatikánsky koncil (1962-1965) jej venoval dokonca samostatnú rozpravu.

Slovenský preklad konštitúcie Dei verbum nájdete sa stránke Konferencie biskupov Slovenska. Stačí kliknúť tu.

Ak sa chcete o Božom zjavení z pohľadu Katolíckej cirkvi dozvedieť najviac, preštudujte si Katechizmus Katolíckej cirkvi, paragrafy 50 až 73. Stačí kliknúť tu.