Pomocný biskup bratislavskej arcidiecézy sa do seminára musel hlásiť niekoľkokrát. Venuje sa zahraničným Slovákom a medzi youtubermi ho dobre poznajú ako biskupa „na sieti“.

Narodil sa v Bratislave 10. mája 1964. Za biskupa bol konsekrovaný 17. marca 2012. Mladým ľuďom na sieti sa prihovára prostredníctvom evanjelizačných videí a nedeľné kázne tak prekračujú hranice kostola a šíria sa ďalej do online sveta. Nielen o týchto témach sme sa zhovárali vo veľkonočnom rozhovore s Mons. Jozefom Haľkom.

Len nedávno ste sa zúčastnili na našich rozhlasových duchovných cvičeniach pred Veľkou Nocou ako exercitátor. Mali ste možnosť vidieť ako funguje Rádio LUMEN. Prekvapilo vás niečo z toho, čo ste videli?

Rádio LUMEN sledujem už dlhší čas, počúvam niektoré relácie. Keď som mal pozitívne, či kritické postrehy, ozval som sa. Avšak je to iné vidieť do kuchyne, ako sa tie veci poslucháčom podávajú, vidieť tváre redaktorov, spoznať technické zázemie. Všetko to je veľmi inšpiratívne, lebo rádio má dôležitú úlohu. Slovo má veľkú moc a dosah na ľudí, preto som rád, že som videl pozadie vašej práce.

Duchovné cvičenia ste už viedli určite niekoľkokrát. Mali ste však už skúsenosť s rozhlasovými duchovnými cvičeniami?

Nie, bol to pre mňa nový formát. Duchovné cvičenia som teraz vlastne nerobil pre ľudí, ktorých vidím pred sebou v nejakej sále. Bola tu len časť ľudí v chráme a potom veľká časť tých, ktorí boli s nami spojení prostredníctvom vysielania. Stále ale platí veľká zodpovednosť za všetky tie myšlienky, ktoré sa predostrú, aby to dosiahlo ľudské srdce, obdarilo ho pokojom a odhodlaním žiť podľa Božej vôle.

Ako vždy mnohí poslucháči sa zapojili aj svojimi reakciami. Čo vám písali počas troch večerov, ktoré ste strávili v našom štúdiu?

Ozývali sa so spätnou väzbou a písali o tom, čo ich oslovilo a prosili o modlitbu za rozličné trápenia, ktoré v živote podstupujú. To je veľmi dôležitá vec, že niekto, kto trpí, verí v silu modlitby, ktorá dokáže zmierniť, alebo odstrániť utrpenie.

Venujete sa Slovákom žijúcim v zahraničí. Určite vás potešili aj reakcie práve od nich, keď písali počas rozhlasových duchovných cvičení...

Keď som ako biskup nastúpil do funkcie, tak som v rámci KBS jednoducho dostal túto úlohu. Pre mňa boli tieto duchovné cvičenia aj istou spätnou väzbou, že aj v zahraničí nás niekto počúva a má hlad po duchovne. Tam tých možností počuť slovenčinu a po slovensky vyjadrené duchovné témy je ako šafránu. Najviac ma oslovila reakcia od kamionistu, ktorý parkuje na parkovisku na francúzskom pobreží a cestuje zo Španielska na Slovensko. Je to pútnik z nejakého východiska domov, inšpirovali ho konkrétne formulácie a napísal nám o tom. A toto je veľmi symbolické, všetci sme pútnici do nebeského domova. Tento človek tak reprezentoval nás všetkých, ktorí sme boli účastníci duchovných cvičení. Všetci sme totiž na ceste domov a je dobré, keď na ceste vyhľadávame takéto príležitosti.

Keď už ale hovoríme o Slovákoch v zahraničí, rád by som pripomenul, že kontext ich života je všade iný, vždy je to iná krajina, iné podmienky života. V tejto službe som zažil, ako môže kresťanská katolícka viera ľudí zjednocovať. Oveľa ľahšie sa na takýchto stretnutiach stane, že naši krajania prídu na stretnutie so mnou nie preto, že je to duchovné, ale preto, že je to po slovensky. A toto je skvelá príležitosť na evanjelizáciu, vstúpiť s týmito ľuďmi do normálnej ľudskej komunikácie a povedať im o svojej viere, inšpirovať týchto ľudí rozhodnutiami, ktoré robíme a pravdami, v ktoré veríme.

Môžeme o vás povedať, že ste biskup, ktorý kráča s dobou. Sledovať vás môžeme nielen v kostole, ale aj cez videá na sociálnych sieťach. Prečo ste sa do toho pustili?

Je to príležitosť stretnúť ľudí, ktorí sú kdesi na inom brehu. Normálna človečina a bežné ľudské témy sú predpolím zamýšľania sa nad zmyslom života, zmyslom vzťahov. Niekedy si tak pripadám ako emauzskí učeníci, ktorí idú v podstate zlým smerom. Ježiš ide s nimi ich smerom, aby sa im priblížil a aby sa mohli vrátiť na správnu cestu. Počas tej cesty a stretnutia je potrebné ponúknuť to hodnotové s veľkým rešpektom k Božej moci. Jednoducho to skúsiť a snažiť sa niekoho získať pre vieru.

Prostredie internetu a sociálnych sietí je pre väčšinu starších ľudí neznáme. Mladá generácia už vyrastá v tejto realite. Čo považujete za dôležité vo svojom vystupovaní na sociálnych sieťach?

Netreba sa toho báť, veď aj mnohí starší ľudia dnes komunikujú so svojimi rodinami v zahraničí cez Skype. Každý jeden človek, aj starší, sa môže nasnímať na kameru a poslať takýto pozdrav svojim blízkym. Ja poznám mnohých starších, ktorí to zvládajú a smelo využívajú.

To, čo je ale hrozbou sociálnych sietí, je to, že sa bežná komunikácia stáva akoby virtuálnou komunikáciou. To, že my komunikujeme cez nejaký prostriedok ešte nie je zle. Na druhej strane je tu veľká príležitosť dostať sa k zlým a rozkladným veciam. Máme tu digitálny kontinent, sú to všetci tí ľudia, ktorí sú na sieti. Ak mnoho ľudí patrí do tohto kontinentu, my by sme ho mali evanjelizovať. Nestačí nadávať na tmu, je potrebné zažať svetlo. Keď som ja zistil, že je tu možnosť ponúknuť duchovné posolstvo, tak som to využil.

Predstavte si, že poviem v kostole kázeň, ale ja tú kázeň aj nahrám. V priebehu 10 minút to dám na internet a vypočuje si to ďalších 1000 ľudí. Tak ako kedysi kazatelia publikovali knižne svoje homílie, tak dnes ich ponúkneme na nete. Ja som svoje sociálne siete zveril pod ochranu Panny Márie, ktorá je matkou komunikácie.

Stalo sa vám niekedy, že sa na vašu adresu niekto na sociálnej sieti vyjadril hanlivo, až nenávistne?

Pokiaľ je to anonym, ktorý pri svojom negatívnom postoji nemá toľko guráže, aby nastavil tvár, svoje meno a priezvisko, tak čo si môžem počať s takým človekom? Asi ťažko môžem komunikovať s niekým, kto spoza rohu vykrikuje.

Avšak, keď som postoval svoj postoj k filmu Chatrč, tak prišlo snáď najviac reakcii a aj veľa negatívnych. Bol prípad, že som si toho človeka zavolal, prišiel, porozprávali sme sa a rozišli sme sa v dobrom. Hoci mi veľmi jasnými a tvrdými slovami povedal, čo si myslí o mojom názore. Ale to je v poriadku, máme ako ľudia vzájomne k sebe úctu a máme na nejakú konkrétnu vec odlišný názor. My na Slovensku by sme sa mali naučiť neprenášať rozdielnosť názorov do našich vzťahov. To, že má niekto iný názor, ešte neznamená, že s ním nebudem komunikovať. Len pri pozitívnej komunikácii sme otvorení na argumenty druhej strany.

Určite ste sa stretli aj s názorom, že pre biskupa nie je vhodné takto sa angažovať na internete...

Určite áno, ale nemyslím si, že by to nebolo vhodné. Niektorí mi povedali, či to nie je príliš sebastredné. To by som sa ale musel pýtať, či vydať knihu, dávať pred ľuďmi katechézu, či to nie je to isté. Riešením nie je nerobiť nič. Uprostred týchto aktivít je potrebné očisťovať svoje úmysly. Ja sa snažím očisťovať si svoju osobnú horlivosť pre Krista. Niekedy ma pochvália, niekedy skritizujú. Ale tu nejde o mňa, ide o pána Ježiša.

Youtuberov, influencerov je veľa a pre mladých ľudí sú často vzormi. Poznáte sa s nimi?

Áno, poznáme sa z pravidelných stretnutí. Nikdy som sa nestretol s nejakým odmietnutím, ale je pravda, že niektorých prekvapilo, že aj kňaz sa nachádza medzi nimi. Ale inak sú to veľmi komunikatívni ľudia, veď preto sú youtubermi. Počúvať ich názory je pre mňa cenné, lebo to je prostredie, do ktorého by som sa nedostal. S týmito ľuďmi máme spoločného poradcu, s ktorým konzultujeme naše videá na internete. A u tohto poradcu sa z času na čas všetci stretneme. A ja im tam kazím vekový priemer.

Presuňme sa z virtuálnej reality aj do histórie. Donedávna sme vás poznali predovšetkým ako historika. Ostáva vám ešte čas venovať sa dejinám?

Čím ďalej tým menej. Ešte vyučujem cirkevné dejiny a rád by som vyučoval aj ďalej, lebo kontakt s bohoslovcami pokladám za veľký bonus. Avšak v tomto poverení, ktoré  mám dnes, nemám priestor investovať čas do archívneho výskumu. Na obdobie, keď som písal publikácie prameniace z nepublikovaných materiálov z archívov rád spomínam, lebo to sa nestratí. My na základe poznania dejín si dokážeme uvedomiť, že aktuálne žijeme nejakú dejinnú realitu, ktorá sa raz bude písať. V podstate žijeme prvé roky nového milénia a je fascinujúce uvedomiť si, že ja som súčasťou reality, ktorá sa raz stane historickou skutočnosťou. Sme súčasťou širšieho kontextu a z tohto hľadiska človek niektoré tie detailné udalosti vníma inak, lebo je to súčasť veľmi dlhej reťaze dejín.

Tento rok si pripomíname 30 rokov od nežnej revolúcie. Čo ste vtedy robili?

Bol som na vojenčine, neprijali ma do seminára, tak som musel byť tam. Čas na vojne bol pre mňa prekážkovou dráhou, kde som mal príležitosť skutočne vyskúšať pevnosť svojho rozhodnutia stať sa kňazom. Vojenskú službu mi skrátili o dva mesiace. To bola veľká eufória a radosť. Fascinujúce bolo, že som sa konečne mohol reálne uchádzať o miesto v seminári a začať študovať teológiu. V minulom režime som to neúspešne skúšal. Časť toho obdobia pred rokom 1989 som pracoval ako inštruktor pre pracovnú výchovu v ústave sociálnej starostlivosti v Bratislave. S klientmi ústavu s downovým syndrómom som chodil do Figara, kde napríklad triedili hrozienka. Neskôr som pracoval ako odpisovač stavu vodomerov. Dostať sa k vodomeru niekedy nebolo jednoduché najmä v rodinných domoch. V rámci tejto profesie som komunikoval aj s Vasiľom Biľakom a Alexandrom Dubčekom. V roku 1990 som nastúpil do seminára a po dvoch rokoch som pokračoval v štúdiách v Ríme. Kňazom som sa stal v roku 1994, učil som cirkevné dejiny a dostal som na starosť maďarskú komunitu v Bratislave až do biskupskej vysviacky v roku 2012.

Na záver poďme do tvrdej reality. Cirkev možno čakajú neľahké časy, škandály sexuálneho zneužívania detí a mladistvých klerikmi, jej zrejme nepridajú na dobrom imidži...

Cirkev nikdy nebola v ľahkej situácii. Terajšia situácia je však mimoriadne vážna, všetko má svoj predobraz v Judášovi. Medzi Ježišovými učeníkmi sa nachádzal aj zradca Judáš. A kňazi, ktorí zneužívali sú Judášove klony. Bolí ma, že zlyhanie niektorých jednotlivcov vrhá tieň podozrenia na kňazov, ktorí sa snažia robiť svoju prácu poctivo zo dňa na deň a tých je väčšina. Akonáhle je indícia, že sa niečo reálne stalo, musí sa to riešiť veľmi rázne. Zároveň však neaplikovať kolektívnu vinu na celú Cirkev. A hlavne nespájať to s celibátom. Aj odborníci upozorňujú, že tieto veci spolu jednoducho nesúvisia.

TRI NAJ otca biskupa Jozefa Haľka:

NAJ video, aké sa vám podarilo natočiť:

Bolo video, na základe ktorého sa niekto ohlásil a prišiel potom aj osobne, aby si riešil svoju vážnu osobnú vec. To považujem za naj video, ktoré pohlo ľudské srdce, aby sa vysporiadalo s Božím zákonom.

NAJ výnimočnejšie slávenie Veľkej Noci:

Výnimočné bolo slávenie v malej komunite v Čechách za komunizmu. Nedostali sme pochopiteľne prázdniny. Bola to Veľká Noc v personálnom a liturgickom minimalizme. Avšak uprostred ateizovaného prostredia všetko bolo veľmi autentické. K tomu priradím ešte návštevu Svätej Zeme, možnosť rozjímať pri hrobe, kde ležalo Ježišovo telo, dotknúť sa skaly Golgoty, to bola Veľká Noc aj mimo termínu.

NAJ väčší Slovák vo vašich očiach:

Titus Zeman – napriek prežitému utrpeniu ide za svojim cieľom o ktorom je presvedčený, že je to Božia vôľa. Aj jeho životopisci vypovedali, že čím hlbšie ho spoznávali, tým viac ním boli fascinovaní, ako čistým typom oddaného kňaza.

Rozšírenú verziu rozhovoru si môžete vypočuť v našom vysielaní na veľkonočný pondelok 22. apríla o 16:30. Následne bude relácia dostupná aj v našom archíve. 

PREČÍTAJTE SI AJ:

NAŠI BISKUPI: Stanislav Zvolenský

NAŠI BISKUPI: Bernard Bober

NAŠI BISKUPI: Ján Babjak

NAŠI BISKUPI: Ján Orosch

NAŠI BISKUPI: Marián Chovanec

NAŠI BISKUPI: Štefan Sečka

NAŠI BISKUPI: František Rábek

NAŠI BISKUPI: Tomáš Galis