V tomto týždni bol na mestskom cintoríne v nemeckom Regensburgu za účasti mnohých biskupov a dvoch kardinálov, Reinharda Marxa a Gerharda Ludwiga Müllera, pochovaný brat emeritného pápeža Benedikta XVI., Mons. Georg Ratzinger, ktorý zomrel 1. júla vo veku 96 rokov iba niekoľko dní potom, čo ho priamo tam navštívil jeho brat, ktorý sa s ním vďaka tomu stihol rozlúčiť. Pontifikálne rekviem celebroval tamojší diecézny biskup, Mons. Rudolf Voderholzer, ktorému Benedikt XVI. adresoval svoj list. Keďže sám nemohol byť na zádušnej omši prítomný a sledoval ju prostredníctvom videoprenosu, jeho list na rozlúčku s milovaným bratom prečítal jeho osobný sekretár, Mons. Georg Gänswein. Ten sa na začiatku čítania listu nemohol ubrániť zjavnému dojatiu.

Svoj list emeritný rímsky biskup nadpísal mottom „Srdce hovorí k srdcu“, čo bolo osobné heslo sv. Johna Newmana, ktorého má Benedikt XVI. v osobitnej úcte. „V tejto hodine, v ktorej poskytujete môjmu bratovi poslednú bratskú službu a vediete ho na jeho poslednej pozemskej ceste, som s vami,“ napísal posledný preživší z troch súrodencov Ratzingerovcov, keďže Joseph a Georg mali ešte sestru Máriu, ktorá zomrela v 90. rokoch minulého storočia. Zároveň v liste vyjadril veľkú vďaku obrovskému množstvu ľudí, ktorí ho po smrti jeho brata sprevádzali prostredníctvom listov, telegramov a emailov.

„Výraz kardinála Newmana Cor ad cor loquitur sa pre mňa v tejto chvíli stáva skutočnosťou. Prostredníctvom listu papiera a ďaleko za akýkoľvek papier, srdcia k sebe navzájom prehovárajú,“ napísal a ponúkol tri hlavné charakteristiky svojho zosnulého brata. Prvou bolo jeho povolanie ku kňazstvu a hudbe, keďže pôsobil ako dlhoročný zbormajster Regensburského dómu. „Chcel by som však spomenúť ďalšiu charakteristiku môjho brata,“ dodal Benedikt XVI.: „Na jednej strane to bola jeho veselá spoločenskosť, jeho humor, jeho radosť z dobrých darov stvorenstva. Zároveň však bol mužom priameho slova, nakoľko otvorene vyjadroval svoje presvedčenia. Dvadsať rokov žil v takmer totálnej slepote a tak bol z veľkej časti skutočnosti vylúčený. Toto veľké odoprenie bolo preňho vždy ťažké, no vždy ho prijal a vnútorne prekonal. A nakoniec, bol vždy Božím mužom. Aj keď nevystavoval na obdiv svoju zbožnosť, skutočným centrom jeho života boli predovšetkým striedmosť a čestnosť.“

O poslednom spoločnom súrodeneckom stretnutí emeritný pápež napísal: „Nežiadal odo mňa, aby som ho šiel navštíviť. No cítil som, že nastal čas opäť ísť za ním. Som hlboko vďačný za toto vnútorné znamenie, ktoré mi dal Pán. Keď som sa s ním lúčil v to ráno 22. júna, vedeli sme, že to bola rozlúčka navždy na tomto svete. Vedeli sme však aj to, že dobrý Boh, ktorý nám dal túto vzájomnú jednotu na tomto svete, kraľuje aj na tom druhom svete a daruje nám nové zjednotenie. Vďaka, drahý Georg, za všetko to, čo si urobil, čo si vytrpel a čo si mi dal.“

Zatiaľ čo sa emeritný rímsky biskup v tichu a ústraní modlil za dušu svojho zosnulého brata, pápež František mu kondoloval osobitným listom, ktorý bol zverejnený aj na webových stránkach Vatikánu. Súčasne sa však venoval aj štandardnej administratívnej agende, keďže je známe, že pápež František už roky nedovolenkuje. Aj letné dni venuje aktivitám spojeným s úradom. V tomto týždni vymenoval kardinála Luisa Antonia Tagleho, ktorý od začiatku tohto roka pôsobí ako prefekt Kongregácie pre evanjelizáciu národov, aj za člena Pápežskej rady pre medzináboženský dialóg. Na zozname novovymenovaných členov tejto rady figurujú tiež kardináli Michael Czerny, podsekretár Dikastéria na podporu integrálneho ľudského rozvoja a Jean-Claude Hollerich, arcibiskup Luxemburgu a predseda Komisie biskupských konferencií Európskej únie.

Pápežská rada pre medzináboženský dialóg, ktorej od roku 2019 predsedá kardinál Miguel Ayuso Guixot, bola založená v roku 1964, pôvodne ako „Sekretariát pre nekresťanov“. Zameriava sa na udržiavanie kontaktov, výmenu a dialóg s inými náboženstvami, avšak s výnimkou judaizmu, ktorý spadá pod Radu pre jednotu kresťanov.