Celková čiastka
Zostávajúci čas
Aramejsky hovoriaci (asýrski) kresťania na celom svete si 7. augusta pripomínajú Simeleský masaker. Tento pamätný deň pripomína zločiny spáchané na kresťanskom obyvateľstve v roku 1933 v severnom Iraku, ako informovala nadácia Pro-Oriente. Pred 90 rokmi iracké jednotky brutálne potlačili údajne plánované „povstanie“ asýrskych kresťanov. O život prišlo až 9 000 kresťanov. Väčšina z nich patrila k Asýrskej cirkvi Východu, ale boli medzi nimi aj obete z Chaldejskej cirkvi alebo z iným cirkví prítomných v Iraku.
Simeleský masaker inšpiroval poľsko-židovského právnika Ralpha Lemkina (1900 – 1959) k vytvoreniu pojmu „genocída“. Pod dojmom z osudu asýrskych kresťanov Lemkin prednášal na konferencii Ligy národov o medzinárodnom trestnom práve v Madride v roku 1933 o „zločine barbarstva ako zločine proti medzinárodnému právu“. Na základe tejto prednášky neskôr vytvoril pojem „genocída“.
V lete 1933 iracké a kurdské jednotky v niekoľkých vlnách útokov obsadili a zničili približne 60 kresťanských dedín v severnom Iraku. Najväčší masaker sa odohral v dedine Simele na rieke Tigris, ktorá sa stala eponymom týchto zločinov. Tam 7. augusta 1933 zahynulo približne 350 ľudí, ktorí hľadali útočisko na miestnej policajnej stanici. Následne v období od 11. do 16. augusta boli v Mosule a Dohuku zavraždené ďalšie tisíce žien, mužov a detí. Nespočetné množstvo žien a tiež dievčat bolo znásilnených. Až do konca mesiaca stále dochádzalo k opakovaným útokom. Iracká vláda obvinila Asýrčanov z prípravy násilného prevratu s cieľom vytvoriť vlastný štát.
Tragické dejiny Asýrskej cirkvi
Masakre boli ďalšou tragickou kapitolou v dejinách Asýrskej cirkvi Východu. V beznádejnom boji proti osmanským vojskám utiekli v roku 1915 zo svojej vlasti v horách a pridali sa k Angličanom. Angličania však Asýrčanov využívali pre svoje vlastné mocenské záujmy. Asýrčania nakoniec prišli nielen o svoje územie na juhovýchode dnešného Turecka s regiónom Hakkari. Približne tretina kresťanského asýrskeho obyvateľstva zahynula aj počas masakrovania kresťanov arménskej a sýrskej tradície, ktoré bolo neskôr všeobecne klasifikované ako „genocída“. Katholikos – čiže patriarcha Asýrskej cirkvi – bol zavraždený kurdským vodcom v roku 1918, jeho nástupca zomrel v utečeneckom tábore v roku 1920.
Mnohí z tých, ktorí prežili, utiekli do Iraku v nádeji, že ich Briti vezmú pod ochranu. V roku 1932 sa však skončil britský mandát nad Irakom a aj tam sa začal zlovestný vývoj. V decembri 1932 Liga národov zamietla právo Asýrčanov na nezávislosť. Briti nedodržali predtým dané sľuby o podpore Asýrčanov. Ani nezasiahli, aby zabránili masakrom.
Katholikos-patriarcha vykázaný
Po masakroch v lete 1933 sa Spoločnosť národov opäť zaoberala Asýrčanmi a rokovala o ich novej vlasti. Uvažovalo sa o presídlení do Brazílie, východnej Afriky, Latinskej Ameriky alebo Kanady. Čiastočné riešenie sa potom našlo v Sýrii: 9 000 Asýrčanov našlo útočisko v opustenej a úplne neobrábanej oblasti pri rieke Chabur. Značná časť z nich sa však presunula do iných oblastí Sýrie, Iraku, Iránu alebo Libanonu. Ďalší sa vysťahovali do Európy, Austrálie a Severnej Ameriky.
Asýrsky katholikos-patriarcha bol vykázaný z Iraku. Jeho sídlo bolo následne presunuté do San Francisca a neskôr do Chicaga. Až patriarcha Mar Gewargis III., ktorý viedol cirkev do roku 2021, presťahoval sídlo späť do Iraku, do mesta Erbil (resp. do kresťanmi obývaného predmestia Ankawa) na severovýchode krajiny ovládanom Kurdmi.
Celková čiastka
Zostávajúci čas
Info: +421 48/471 0810 Po-Pia 09:00-15:00 Facebook Instagram