Celková čiastka
Zostávajúci čas
Biskupi Arménskej apoštolskej cirkvi vydali vyhlásenie o „katastrofálnej extrémnej situácii“ v Náhornom Karabachu. Ide o dôsledok blokády Lačinského koridoru, ktorú biskupi označili za „prejav genocídy“. Nedostatok potravín, liekov a iných základných potrieb poškodzuje zdravie obyvateľstva a je príčinou úmrtí. Podľa slov biskupov zámerom „teroristických akcií“ azerbajdžanských orgánov je vyvolať u obyvateľov Náhorného Karabachu „neustály strach, beznádej, pocit neistoty a pocit, že musia opustiť domov“. Cieľom je etnicky vyčistiť región.
Azerbajdžan od decembra 2022 blokuje takzvaný Lačinský koridor, jedinú spojovaciu cestu medzi Arménskom a Náhorným Karabachom s arménskou väčšinou. Dohoda o prímerí, ktorou sa v roku 2020 skončila druhá karabašská vojna, stanovuje, že ruské mierové sily budú kontrolovať tento úzky pás krajiny. V tieni vojny na Ukrajine však Azerbajdžan zriadil kontrolné stanovište a takmer nepúšťa ľudí a zatiaľ ani žiadne transporty na zásobovanie približne 120 000 zostávajúcich arménskych obyvateľov Náhorného Karabachu. Okrem potravín a liekov chýbajú aj pohonné hmoty a boli prerušené dodávky elektriny a plynu z Arménska. Zasiahnuté sú aj dodávky vody a telekomunikačná infraštruktúra.
Za „otvorenú výzvu celému civilizovanému svetu a kompetentným medzinárodným organizáciám“ biskupi označili zatknutie jedného obyvateľa Náhorného Karabachu na kontrolnom stanovišti koncom júla, ktorého zo zdravotných dôvodov evakuoval Medzinárodný výbor Červeného kríž. Muža Azerbajdžan obviňuje z vojnových zločinov počas prvej karabašskej vojny v rokoch 1991 až 1994. Biskupi vyzvali členov Bezpečnostnej rady OSN, aby prijali „účinné opatrenia“. Okrem toho vyjadrili znepokojenie nad postojom arménskych orgánov, keďže arménsky premiér Nikol Pašinjan v máji 2023 prvýkrát súhlasil s akceptáciou Náhorného Karabachu ako súčasti Azerbajdžanu, ak bude zaručená bezpečnosť tamojšieho obyvateľstva. Arménski biskupi vyzvali vládu, aby naďalej chránila právo obyvateľov Náhorného Karabachu na sebaurčenie a usilovala sa o ich bezpečný a suverénny život. Vo vyhlásení biskupov sa uvádza, že Náhorný Karabach a jeho arménske obyvateľstvo „nemajú život ani budúcnosť vo vnútri Azerbajdžanu, ktorý vyhlásil genocídu za svoju štátnu politiku“.
Dňa 15. augusta orgány v Náhornom Karabachu oznámili jedno úmrtie, zrejme v dôsledku pretrvávajúcej podvýživy. Situácia v Náhornom Karabachu sa od polovice júna zhoršila, keďže Azerbajdžan prestal púšťať humanitárnu pomoc cez koridor. Humanitárnu pomoc predtým dodával Červený kríž a ruské mierové sily. Bezpečnostná rada OSN 16. augusta rokovala o situácii a vyzvala na okamžité otvorenie koridoru. Okrem toho Bezpečnostná rada vyzvala Arménsko a Azerbajdžan, aby nepolitizovali humanitárnu pomoc a normalizovali svoje vzťahy v záujme budúcej mierovej dohody. Počas diskusie zástupcovia viacerých štátov vyzvali obe strany, aby dodržiavali dohodu o prímerí z roku 2020.
Zdroj: NÖK
Celková čiastka
Zostávajúci čas
Info: +421 48/471 0810 Po-Pia 09:00-15:00 Facebook Instagram