Sýrsky parlament jednomyseľne schválil rezolúciu, v ktorej sa uznávajú za „genocídu“ masakre spáchané na Arménoch a ďalších kresťanoch v Osmanskej ríši od roku 1915.

„Sýrsky parlament uznáva a odsudzuje genocídu spáchanú na Arménoch (a ďalších kresťanoch) osmanským štátom na začiatku 20. storočia,“ uvádza sa v rezolúcii prijatej 13. februára 2020.

Sýria je prvou arabskou krajinou, ktorá oficiálne a na najvyššej inštitucionálnej úrovni uznala genocídu a systematické prenasledovania, ktoré počnúc rokom 1915 osmanská štátna moc zosnovala proti Arménom (a ďalším kresťanom).

Za obeť genocíde na Arménoch (1915-1922) v zanikajúcej Osmanskej ríši padlo aj stotisíc katolíckych Arménov a polovica ich kléru. Uctime si ich pamiatku prečítaním medailónu tejto východnej katolíckej cirkvi.

Arménska katolícka cirkev

Keď v 12. storočí latinskí križiaci na svojej ceste do Svätej zeme prechádzali cez Arménske kráľovstvo v Kilíkii, nadviazali úzke kontakty s Arménskou apoštolskou cirkvou. Spojenectvo s arménskym kráľom prispelo k uzavretiu cirkevnej únie medzi oboma cirkvami v roku 1198, keď kilíkijský patriarcha-katholikos Krikor (Gregor) VI. prijal pálium od pápeža Inocenta III. Táto únia, ktorú Arméni mimo Kilíkie neprijali, zanikla po dobytí Arménskeho kráľovstva Mamelukmi v roku 1375.

Na Ferrarsko-florentskom koncile (1439) arménska delegácia podpísala únijný dekrét Exultate Deo, ale Arménska apoštolská cirkev na synode v Ečmiadzine (1441) túto cirkevnú dohodu odmietla. Dekrét však poskytol doktrinálny základ pre vznik Arménskej katolíckej cirkvi v 18. storočí.

Vznik katolíckeho patriarchátu

Ako prví začali medzi Arménmi misionársky pôsobiť dominikáni. Na rôznych miestach Blízkeho východu vznikli arménske katolícke komunity, ktoré boli stále početnejšie. V roku 1740 vstúpili štyria biskupi Arménskej apoštolskej cirkvi do únie s Rímom. Spomedzi seba zvolili aleppského arcibiskupa Abrahama Ardziviana za arménskeho katolíckeho patriarchu-katholika Kilíkie. Nový patriarcha prijal meno Abrahám Peter I. a aj všetci jeho nástupcovia prijali meno Peter (Bedros). Pápež Benedikt XIV. potvrdil túto voľbu v roku 1742 a poslal mu pálium. Sídlom patriarchu mal byť pôvodne Sis, čo však osmanskí vládcovia nepovolili. Preto od roku 1750 je sídlom arménskeho katolíckeho patriarchátu kláštor Bzommar pri Bejrúte v Libanone. V roku 1870 sa pripojili viacerí arménski katolícki biskupi a kňazi k Arménskej apoštolskej cirkvi, pretože nechceli akceptovať závery 1. vatikánskeho koncilu.

Katolícki Arméni v diaspóre

Katolícki Arméni v Istanbule boli pôvodne vyňatí z jurisdikcie kilíkijského patriarchátu. Zmenil to pápež Pius IX. bulou Reversurus (1867). V arménskej diaspóre v Poľsko-litovskom štáte vstúpil do cirkevného spoločenstva s Rímom v roku 1630 arménsky ľvovský biskup Nikola Torosowicz. V roku 1690 mu Svätá stolica podriadila apoštolského vikára pre katolíckych Arménov v Sedmohradsku. Až v roku 1930 tu Rím pre nich zriadil vlastný ordinariát. V súčasnom Arménsku vznikla katolícka cirkev až v 19. storočí z utečencov z Osmanskej ríše.

Obete genocídy a dnešná diaspóra

Za obeť genocíde na Arménoch (1915-1922) v zanikajúcej Osmanskej ríši padlo aj stotisíc katolíckych Arménov a polovica ich kléru. V dôsledku vyháňania mladoturkami aj katolícki Arméni museli hľadať útočisko v diaspóre.

Arménskych katolíckych veriacich je dnes asi 736.000, z toho 600.000 v Arménsku, 17.000 v Sýrii, 12.500 v Libanone, 6.500 v Egypte, 3.100 v Turecku, 1700 v Iraku, 36.000 v severnej Amerike, 30.000 vo Francúzsku, 16.600 v Argentíne a 12.000 v ostatných štátoch Latinskej Ameriky.

Mechitaristi

Výnimočný význam pre zachovanie kultúrneho a cirkevného dedičstva Arménov má arménska katolícka rehoľa Mechitaristov. Založil ju Peter Manuk zo Sebaste (1676-1749), nazývaný Mechitar („Utešiteľ“). Na úteku pred turecko-benátskou vojnou sa v roku 1717 usadili na ostrove San Lazzaro degli Armeni v Benátskej lagúne. V roku 1811 časť komunity prešla do Viedne. Benátska vetva obhajovala zásadnú pravoslávnu identitu arménskej cirkvi a nutnosť dialógu s Arménskou apoštolskou cirkvou.

Súčasným arménskym katolíckym patriarchom-katholikom je Krikor (Gregor) Bedros (Peter) XX. (*1934). Od roku 1883 existuje Pápežské arménske kolégium v Ríme.