Celková čiastka
Zostávajúci čas
Pomenovaním „apoštolskí otcovia“ sú označovaní kresťanskí spisovatelia, ktorí žili v období bezprostredne po apoštolskej dobe.
Toto označenie pochádza od Jean-Baptistu Coteliera, ktorý v roku 1672 publikoval zbierku spisov s názvom Patres aevi apostolici. Táto zbierka obsahovala Barnabáša, Klementa Rímskeho, Hermasa, Ignáca Antiochijského, Polykarpa Smyrnianskeho a jeho Martyrium. K týmto spisom boli následne pridaní Papiáš Hierapolský, spis Diognetovi (ktorý je však vhodnejšie zaradiť medzi apológie) a nakoniec spis Didaché.
Pri „apoštolských otcoch“ ide o súbor diel, ktoré vznikli v období od konca prvého storočia do polovice druhého storočia. Tento súbor úplne rôznorodých spisov príležitostného charakteru, ktoré boli napísané s pastoračným zámerom, napriek pestrosti použitých literárnych druhov upriamuje pozornosť na niektoré základné aspekty života Cirkvi: doktrínu, morálku, liturgiu, cirkevnú organizáciu a disciplínu, exegézu, spiritualitu.
Spisy „apoštolských otcov“ nám podávajú obraz najstaršej kresťanskej komunity, takže sú primárne historicky dôležité.
Diela „apoštolských otcov“ sú napísané v gréčtine, ktorá bola spoločným jazykom v celom Stredomorí. V týchto spisoch objavujeme vplyv helenistickej kultúry, ako aj prvky židovskej tradície.
Spisy apoštolských otcov mali veľké šťastie, boli veľmi rozšírené predovšetkým v prvom období a niektoré boli považované dokonca za inšpirované. V Muratoriho zlomku alebo kánone, ktorý patrí medzi najstaršie spisy v latinskom jazyku a vznikol takmer nepochybne v Ríme na konci 2. storočia, spisy „apoštolských otcov“ nasledujú ihneď po zozname kánonických kníh Nového zákona.
Celková čiastka
Zostávajúci čas
Info: +421 48/471 0810 Po-Pia 09:00-15:00 Facebook Instagram