V liturgickom kalendári je 29. jún venovaný prikázanému sviatku: v Rímskokatolíckej cirkvi „svätých Petra a Pavla, apoštolov“; v Gréckokatolíckej cirkvi „svätých, slávnych a všechválnych najvyšších apoštolov Petra a Pavla“.

Peter i Pavol podstúpili mučenícku smrť v Ríme počas Nerovho prenasledovania kresťanov (64 – 68). Traduje sa, že pohania Petra ukrižovali hlavou nadol na Vatikánskom vŕšku a Pavla zasa sťali pri Ostijskej bráne.

Hoci sotva Peter a Pavol zomreli v ten istý deň, už v polovici 3. storočia sa v Ríme ich pamiatka slávi spoločne, 29. júna. Rimania začali titulovať svätých Petra a Pavla ako „apoštolské kniežatá“.

V 4. storočí v Ríme sa 29. júna zvykli konať tri liturgické slávnosti na rôznych miestach: na Vatikánskom vŕšku v Bazilike svätého Petra sa spomínalo na svätého Petra; v Bazilike svätého Pavla za hradbami na Ostijskej ceste si pripomínali svätého Pavla; v katakombách pri Appijskej ceste, keďže práve tam sa mali počas Valeriánovho prenasledovania kresťanov (257 – 258) dočasne uchovávať telá (alebo hlavy?) apoštolských kniežat, sa konala spoločná spomienková slávnosť svätých Petra a Pavla.

Pretože tri slávnosti počas jediného dňa spôsobovali ťažkosti, začiatkom 8. storočia bola slávnosť apoštola Pavla preložená na nasledujúci deň. V novom Rímskom kalendári zostal 30. jún ako deň slávnosti apoštola Pavla len pre Baziliku svätého Pavla za hradbami.

V Konštantínopole sa oslavovali svätí apoštoli Peter a Pavol spočiatku 28. decembra. Od neznámeho dátumu sa aj v Novom Ríme nakoniec presadil rímsky zvyk.

Význam sviatku svätých Petra a Pavla v byzantskom obrade podčiarkuje aj skutočnosť, že mu predchádza osobitné pôstne obdobie, ktoré sa obvykle nazýva „apoštolský pôst“ alebo „petropavlovský pôst“ či ľudovo „petrovka/petrivka“.

Apoštolský pôst sa začína v pondelok po Nedeli všetkých svätých a trvá do 28. júna. Dĺžka tohto pôstneho obdobia sa každoročne mení, pretože Nedeľa všetkých svätých je cez sviatok Svätej Päťdesiatnice – Zostúpenia Svätého Ducha zviazaná s pohyblivým sviatkom Paschy. Keď Pascha pripadne skôr, Petropavlovský pôst trvá dlhšie; keď Pascha pripadne na neskorší dátum, Petrovka je kratšia. Najdlhšie môže trvať šesť týždňov, najkratšie jeden týždeň a deň.

Spoločná je týmto dvom veľkým apoštolom mučenícka smrť pre Krista, ktorá úplne potvrdila ich lásku k Vykupiteľovi.

Pavol sa považoval za najmenšieho spomedzi apoštolov, za nehodného patriť k apoštolom. Pavla si vybral a povolal samotný Pán, keď Pavol bol práve na ceste do Damasku, aby tam prenasledoval kresťanov. Avšak kto pracoval usilovnejšie pri ohlasovaní Pána ako on? Skrze Pavlovo úsilie sa Cirkev rozšírila až k hraniciam civilizovaného sveta, ba dokonca až medzi barbarov. Pavlove úsilia a utrpenia boli početné. Listy apoštola Pavla predstavujú pre kresťanov veľmi významnú časť Svätého písma.

Apoštol Peter je reprezentantom Kristových učeníkov, ktorí sprevádzali Ježiša počas jeho pozemského pôsobenia. Peter prijal Kristovo učenie a počúval jeho slová naplnené láskou k ľuďom a zármutkom nad ich hriechmi. Práve Peter v mene všetkých dosvedčil: „Ty si Kristus, Syn živého Boha,“ za čo ho Pán blahoslavil. Pripomíname si Petrovo trojité zapretie Krista, ktoré potom Peter až do konca svojho života úprimne oplakával, no pripomíname si aj Petrovo trojité vyznanie lásky ku Kristovi.

Vieme, že Pán práve Petra vzal so sebou na vrch Tábor a práve Peter s Jakubom a Jánom videli nestvorené svetlo Kristovej božskej slávy (svetlo Kristovho premenenia). No nezabúdame ani na to, ako Peter zaspal, keď sa Pán modlil v Getsemanskej záhrade a smrteľná úzkosť mu spustila z čela krvavý pot. Na evanjeliových stránkach nenájdeme rozporuplnejšiu osobnosť, no napriek tomu Cirkev práve Petra nazvala apoštolským kniežaťom, presne ako Pavla.“