TopTip

Amerika v Európe

05. 03. 2025Ján Sabol
Amerika v Európe

Po rokovaniach v Saudskej Arábii medzi Ruskom a USA a následných vyhláseniach terajšej americkej administratívy sme o čosi múdrejší, že aké postoje v rokovaniach presadzujú Spojené štáty.

Zástupcovia Donalda Trumpa mali už pred samotnou inauguráciou prezidenta rokovať so zástupcami Ruska vo Švajčiarsku. Zatiaľ to vyzerá tak, že už aj Spojené štáty viac opakujú požiadavky Ruska a neberú ohľad na požiadavky Ukrajiny.

Americký prezident dokonca vyhlásil, že bude žiadať od Ukrajiny vrátenie pomoci vo výške takmer 120 miliárd dolárov. Európske inštitúcie v rovnakom období, za posledné tri roky, poslali pomoc vo výške 52 miliárd dolárov, Nemecko samostatne 18 miliárd a Spojené kráľovstvo viac ako 15 miliárd dolárov. Ďaleké Japonsko poslalo na Ukrajinu 11 miliárd dolárov. Americký prezident sa svojou požiadavkou adresovanou Ukrajine správa viac ako tvrdý biznismen, ktorý chce maximalizovať svoje zisky, než ako štátnik, ktorý myslí v širších súvislostiach a dbá na medzinárodné väzby.

Pred troma rokmi ruský prezident Vladimír Putin verejne žiadal, aby sa z východnej Európy stiahla Severoatlantická aliancia a Ukrajina sa nikdy nestala jej členom. Po vypuknutí vojny sa NATO posilnilo, ale teraz to naozaj vyzerá tak, že americká armáda sa vo veľkej miere stiahne z Európy. Ak Rusku naozaj išlo len o obavy z vojenskej aliancie NATO, tak teraz by už nemala mať obavy z tejto hrozby.

V najvýznamnejšej hospodárskej krajine Európskej únie znovu prebehli predčasné voľby. Zvíťazili v nich kresťanskí demokrati. Druhí boli krajnejší pravičiari AfD (Alternatíva pre Nemecko), ktorí dominovali v takmer celom bývalom východnom Nemecku. Nasledovali sociálni demokrati doterajšieho kancelára Olafa Scholza, zelení a krajnejšia ľavica, ktorá si viac hlasov zasa získala v bývalom západnom Nemecku. 

Ak by sa od strany Ľavica neodštiepila taktiež ľavicová strana BSW, krajnejšia mohla mať ľavica ešte silnejšie zastúpenie v Bundestagu. Kým kresťanským demokratom v porovnaní s predposlednými voľbami pribudli štyri percentá voličov, krajnejšej pravici viac ako 10 percent voličov a obom stranám krajnejšej ľavice takmer deväť percent voličov. Naproti tomu liberáli, ktorí boli v doterajšej vláde, stratili sedem percent voličov a sociálni demokrati z doterajšej vlády viac ako deväť percent voličov. A tak v terajších pre Nemecko nezvyklých predčasných voľbách viac než tradičné strany dominoval extrém. 

Pred kresťanskými demokratmi v Nemecku stoja náročné výzvy: treba naštartovať krajinu po období hospodárskej stagnácie a treba prispieť k upokojeniu situácie v Európe. Kým viaceré formy konzervatívnejších strán vo svete používajú v nemalej miere populizmus a zložité problémy riešia jednoducho a s otáznymi dôsledkami, kresťanskí demokrati, ktorí by sa mali riadiť osvedčenými a preverenými hodnotami, by mali pre ľudí hľadať účinnejšie a trvalejšie riešenia.

Podobné články

Počúvajte naživo

Práve vysielame
spustiť naživo Webkamera štúdio
Potrebujeme vás!
Potrebujeme vás!
Vyzbieraných je 570 €

Celková čiastka

6000 €

Zostávajúci čas

26 dní

Aktuálny program

Archív

počasie

Počasie podľa
P. Jurčoviča

Info: +421 48/471 0810 Po-Pia 09:00-15:00 Facebook Instagram Instagram

O nás
Profil História To sme my LUMEN KLUB LUMEN KLUB PRIHLÁŠKA Reklama v Rádiu Lumen Ochrana osobných údajov
Počúvanosť Pokrytie Prihlásenie Registrácia

Lumen
Lumen live
Darujte 2% Podporte vaše rádio Chcem byť patrónom Rádia Lumen

Táto stránka používa cookies

Súbory cookie používame na zhromažďovanie a analýzu informácií o výkone a používaní stránok, na poskytovanie funkcií sociálnych médií a na vylepšenie a prispôsobenie obsahu a reklám. Viac o cookies