Akatist k presvätej Bohorodičke predstavuje súhrn mariánskej náuky a mariánskej zbožnosti v byzantskom obrade. Gréckokatolíci majú predpísané aspoň raz ročne sa pomodliť celý tento mariánsky hymnus v liturgickom zhromaždení. Má sa tak stať v sobotu piateho týždňa Veľkého pôstu, ktorá sa preto zvykne nazývať Akatistová sobota.

Najbezprostrednejším prameňom mariánskeho akatistu sa zdá byť homília, ktorú predniesol svätý Cyril Alexandrijský na Efezskom koncile v roku 431, ale hlavne homília o Bohorodičke svätého Bazila zo Seleúcie († 460), z ktorej boli prevzaté niektoré vyjadrenia do akatistu v doslovnom znení.

Akatist bol zložený na oslavu Márie, ktorej právom patrí titul Bohorodička, pretože porodila vteleného Božieho Syna. „Kto nevyznáva, že Emanuel je naozaj Boh a že svätá Panna je preto Bohorodičkou (lebo podľa tela porodila vtelené Slovo pochádzajúce z Boha), nech je exkomunikovaný,“ píše sa v prvej z dvanástich anatém proti Nestoriovi, ktoré Cyril Alexandrijský predložil Efezskému koncilu (431), pričom tieto anatémy boli aj na neskorších konciloch viackrát uznané za pravoverné učenie.

Akatist je zaiste mariánsky hymnus, ale všetko v ňom je podriadené Kristovi: Mária Kristovi, mariánska náuka kristologickej náuke:

"Ó, neopísateľné Slovo, ty celé v nebi aj na zemi prebývaš, svojím príchodom na zem nezmenilo si svoju božskú podstatu, narodilo si sa z bohumilej Panny..." (Ikos 8)

"Velebíme tvojho Syna i teba, Bohorodička. Vykupiteľ prebýval v tvojom lone, posvätil ho, oslávil ťa..." (Ikos 12)

Vo východnej teológii dodnes neexistuje "mariológia" v zmysle samostatnej teologickej disciplíny, ale náuka o Máriinom božskom materstve je súčasťou "kristológie". Mária je spomedzi ľudí najužšie spätá s Kristovým vtelením a vykúpením: Ježiš Kristus „pre nás ľudí a pre našu spásu zostúpil z nebies a mocou Ducha Svätého vzal si telo z Márie Panny a stal sa človekom“ - toto vyznávajú gréckokatolíci v Nicejsko-Konštantínopolskom vyznaní viery pri každej božskej liturgii.

Východná a západná Cirkev majú spoločnú nielen náuku o Márii ako Bohorodičke, ale aj o trvalom panenstve Božej Matky: pred pôrodom, pri pôrode a po pôrode. Táto doktrína je rozvíjaná aj v mariánskom akatiste:

"Najsvätejšia Panna, istá si svojím panenstvom, smelo povedala Gabrielovi: Záhadné sú tvoje slová a duši mojej ťažko pochopiteľné, lebo mi oznamuješ, že počnem bez muža a budem matkou..." (Kondák 1)

"Svoju moc zjavil Stvoriteľ, nové stvorenie nám ukázal a my skrze neho jestvujeme. On z nepoškvrneného lona vyklíčil, ale ho neporušil, a my, keď sme tento zázrak spoznali, oslavujeme ho..." (Ikos 7)

"Pred tebou, Bohorodička, slávni rečníci zmĺkli ako nemé ryby. Nedokázali pochopiť, že si aj po pôrode zostala pannou, lež my obdivujeme toto tajomstvo..." (Ikos 9)

Na piatom ekumenickom koncile (Konštantínopol 553) zaznelo slovné spojenie "vždy Panna" už v rámci vyjadrenia, ktorým bola opätovne potvrdená oprávnenosť titulu Bohorodička pre Máriu.

Názov najslávnejšieho hymnu k Bohorodičke v byzantskom obrade pochádza od rubriky akathistos (= nie v sede), totiž veriaci na znak radosti a vďačnosti spievajú akatist postojačky.

Autor akatistu je anonymný. Mariológ Ermanno M. Toniolo je presvedčený, že Roman Sladkopevec († po 555) ním zaiste nie je, hoci používa podobne ako akatist slovné spojenie: Raduj sa, panenská nevesta. Medzi historikmi je už rozšíreným názorom, že Sladkopevec je závislý od akatistu, nedosahuje jeho teologickú výšku. Podľa Toniola je Bazil zo Seleúcie († 460) jediný, komu by sa dal pripísať akatist.