V kauze omilostenia muža, ktorý bol odsúdený za napomáhanie pri sexuálnom zneužívaní maloletých, sa v Maďarsku dostal pod značný tlak aj reformovaný biskup Zoltán Balog.

V sobotu odstúpila z funkcie maďarská prezidentka Katalin Nováková. Omilostila muža, ktorý bol odsúdený za krytie pedofilných trestných činov. Súčasne s Novákovou aj bývalá ministerka spravodlivosti Judit Vargová oznámila svoj zámer odísť z verejného života. Vargová ako ministerka spravodlivosti podpísala kontroverzné rozhodnutie o amnestii.

Podľa maďarských médií mal kľúčovú úlohu zohrať aj biskup Zoltán Balog. To vraj Balog – ktorý bol kedysi ministrom ľudských zdrojov – navrhol Novákovej, aby udelila príslušnú amnestiu. V liste vedeniu reformovanej cirkvi biskup Balog poprel akúkoľvek vinu.

V uplynulých dňoch Balog bol na rekolekciách v gréckopravoslávnom kláštore v Rakúsku. Aj Metropólia Rakúska informovala, že Balog sa zúčastnil na božskej liturgii v kláštore v St. Andrä. Návšteva kláštora bola plánovaná už dlhšie, teda nemala nič spoločné s aktuálnym vývojom v Maďarsku.

V pondelok večer Balog odcestoval z Rakúska a v utorok ráno odpovedal na otázky najvyššieho riadiaceho orgánu Reformovanej cirkvi v Maďarsku v Budapešti. Stretnutie nebolo verejné, ale Balog avizoval, že v utorok urobí verejné vyhlásenie.

Maďarská vláda medzitým vyhlásila, že nezasahuje do záležitostí cirkví a rešpektuje ich autonómiu.

Maďarské mimovládne organizácie vyzvali na piatkovú demonštráciu na Námestí hrdinov v Budapešti, pretože odstúpením prezidentky sa neskončila morálna kríza. Pod heslom „Dosť bolo“ by občania mali pozdvihnúť svoje hlasy za ochranu obetí, za transparentnosť, ľudskú slušnosť a čestný spoločenský dialóg.

Nováková medzitým oficiálne predložila parlamentu svoju rezignáciu. Parlament má 15 dní na to, aby požiadal hlavu štátu o prehodnotenie svojho rozhodnutia. Ak prezidentka potvrdí  svoje rozhodnutie písomným vyhlásením, parlament ho musí prijať. Parlament zvolí novú hlavu štátu do 30 dní od Novákovej demisie.

Zdroj: https://www.kathpress.at/goto/meldung/2347135/ungarn-reformierter-bischof-balog-unter-druck

Maronitský patriarcha Bešara Bútros Rai vyzval na zmierenie a solidaritu

Kardinál Rai vo svojom aktuálnom pôstnom posolstve odsúdil skutočnosť, že libanonská spoločnosť vo všeobecnosti a najmä libanonská politika trpí rozdelením, konfliktami, nenávisťou a zlobou. Libanončania na to doplácajú na všetkých úrovniach: politickej, sociálnej, ekonomickej a tiež v oblasti právneho štátu.

Patriarcha vyzval veriacich, ako aj všetkých ľudí dobrej vôle, aby odložili rozdiely, posilnili vzájomný rešpekt a obnovili stratenú dôveru. Zmierenie sa musí začať v rodinách a v konečnom dôsledku musí zahŕňať celý národ. Len vďaka zmiereniu a dôvere bude možné obnoviť štát a oživiť hospodárstvo, obchod a finančný svet.

Boh prejavuje solidaritu s chudobnými a slabými v materiálnom, ako aj v duchovnom, psychologickom, kultúrnom, morálnom a sociálnom zmysle. Patriarcha zdôraznil, že nejde len o materiálnu pomoc, ale aj o spravodlivosť, starostlivosť o človeka a komplexnú ochranu dôstojnosti každého človeka.

V Maronitskej cirkvi sa v pondelok začal Veľký pôst. Veriaci navštevujú kostoly na „Popolcový pondelok“ a na znak pokánia dostávajú na čelo znak kríža popolom.

Libanonom už roky otriasa dramatická hospodárska, sociálna a politická kríza. Od začiatku vojny v pásme Gazy 7. októbra došlo aj k opakovaným konfrontáciám medzi izraelskou armádou a milíciami Hizballáhu na hranici medzi Izraelom a Libanonom.

Zdroj: https://www.kathpress.at/goto/meldung/2347006/libanon-patriarch-rai-ruft-zu-versoehnung-und-solidaritaet-auf

Rehoľníčky na Ukrajine sú v nasadení pre vojenskú pastoráciu

Vojna na Ukrajine stavia cirkvi a tým aj rehoľné spoločenstvá pred mnohé nové výzvy. Pre sestry z Kongregácie zbožných učeníčok božského Učiteľa, ktoré v tomto roku slávia sté výročie svojho založenia, sa jednou z takýchto výziev stala podpora vojenských kaplánov.

K charizme mníšok, ktoré pôsobia v malom mestečku Chmelnyckyj na západnej Ukrajine, patrí modlitba za kňazov a šitie liturgických rúch. Tie teraz sestry šijú vo vojenských maskovacích farbách.

Sestra Paulína Kureková doslova vysvetlila: „Sestry sa snažia (...) vykladať znamenia času. A jedným takýmto znamením doby je pomoc kaplánom, ktorí slúžia vo vojne.“ Sestry boli požiadané, „aby ušili epitrachil, teda štólu z maskovacej látky, ktorá je typickým vojenským materiálom. Boli sme požiadané, aby sme na vyšili kríže na epitrachil. Ten epitrachal mal byť pre vojenského kaplána.“

Sestry postupne dostávali čoraz viac takýchto zákaziek, „pretože kňazi si nesmú brať na front bežné epitrachily alebo štóly. Vojenskí kapláni musia mať všetko vo vojenských farbách.“

Keď mníšky šijú liturgické rúcha, vždy sa modlia za kňazov, ktorí ich budú používať, povedala sestra Paulína: „Keď šijeme, zároveň ich odporúčame Pánu Bohu.“

Kongregáciu zbožných učeníčok božského Učiteľa (PDDM, Piae Discipulae Divini Magistri) založil 10. februára 1924 taliansky kňaz Giacomo Alberione (1884 – 1971) ako kontemplatívno-apoštolskú vetvu Zbožnej spoločnosti sv. Pavla. Ich apoštolát pozostáva z eucharistickej adorácie, práce v službe liturgie a podpory kňazov. Komunita získala predbežné pápežské uznanie 12. januára 1948 a konečné pápežské uznanie 30. augusta 1960.

Zdroj: https://www.kathpress.at/goto/meldung/2346999/ukraine-ordensfrauen-im-einsatz-fuer-die-militaerseelsorge

Aj v čase vojny je na Ukrajine možné z náboženských dôvodov odmietnuť službu vo vojsku

Kyjevský súd rozhodol v prospech osoby, ktorá na základe náboženského presvedčenia odmietla službu v armáde. Muž je členom náboženskej komunity Svedkovia Jehovovi a bol obvinený z odmietnutia vojenskej služby počas mobilizácie. Súd ho teraz uznal za nevinného na základe jeho náboženského presvedčenia.

V júli 2023 bol obvinený mobilizovaný a podrobil sa lekárskej prehliadke, počas ktorej bol uznaný za spôsobilého na výkon služby. Potom sa však nedostavil do prideleného výcvikového strediska ukrajinskej armády, na základe čoho sa proti nemu začalo trestné stíhanie. Na súde muž vysvetlil, že ako člen Svedkov Jehovových nesmie používať zbraň a zúčastňovať sa na vojnových akciách. Svedkovia Jehovovi zásadne odmietajú vojnu a vojenskú službu. Súd dospel k záveru, že právo na alternatívnu službu, ktoré je zakotvené v ukrajinskej ústave, platí bez obmedzenia aj v prípade vojny.

Súd zároveň zdôraznil význam obrany vlasti. Odmietnutie vojenskej služby by mohlo mať vážne dôsledky pre bezpečnosť spoločnosti a vojenskú disciplínu. Napriek tomu súd v tomto konkrétnom prípade rozhodol v prospech obžalovaného. Nepredpokladal, že by mal v úmysle vyhnúť sa vojenskej službe, ale uznal jeho vôľu uplatniť svoje ústavné právo.

Počet svedkov Jehovových na Ukrajine je viac ako 100-tisíc.

Zdroj: https://noek.info/nachrichten/osteuropa/ukraine/3224-ukraine-kriegsdienstverweigerung-aus-religioesen-gruenden-moeglich