Je dôležité, ak v svojej rodine nájdeme pomoc vtedy, keď sme v problémoch. O tom, že to funguje, sa dočítate v ďalšom výbere zo súťažných príbehov Advent čas vďačnosti. 

Do súťaže nám prišli aj takéto svedectvá o rodine:

Rodina je miesto, kde sa Boh zjavuje aj vo výchove detí

Sme taká obyčajne neobyčajná rodinka. Obyčajne preto, lebo náš príbeh je podobný príbehom mnohých ďalších rodín. A neobyčajná preto, lebo život každého člena nášho „rodinného tímu“ je jedinečný, neopakovateľný, nikým a ničím nenahraditeľný a nesmierne vzácny. A ešte preto, že sviatosť manželstva, ktorú s manželom žijeme, dopĺňa to, čo ľudskými silami mnohokrát nevládzeme. Máme dve malé detičky – onedlho už trojročnú dcéru a takmer jeden a polročného syna. Kto má podobné ratolesti s jeden a polročným vekovým rozdielom, vie dobre, aký to vie byť niekedy poriadny „zaberák“. Ocitáme sa v kolotoče povinností od rána do večera a neraz aj od večera do rána. Mnohokrát ide o vydanie seba až „do kostí“, často sprevádzané únavou, skúškami trpezlivosti, odkrývaním vlastných limitov a narážaním na svoje ľudsko-rodičovské zlyhania. Niekedy bojujeme s časom o modlitbu, o vzájomné rozhovory a blízkosť, ktorá spočíva len-tak v bytí. Či skôr, len-tak v leňošení. O oddychu, ako takom, sa tu však veľmi hovoriť nedá a ak aj áno, tak je ho ako šafranu. Televízor nemáme. Pri malých deťoch nie je potrebný, ani žiaduci a okrem toho by sme ho nemali ani kedy zapnúť. Vlastne nám ani nechýba. O to, či sme dostatočne informovaní, sa báť nemusíme, iba ak by sme sa začali báť, či nie sme už dostatočne dezinformovaní. Sociálne a iné siete sa o pretlak informácií postarajú. Tak už len tlmiť a tlmiť. Hluku máme doma aj tak dosť. Vlastne ten detský džavot nemožno ničím vyvážiť. Keď sa trochu započúvate, zistíte, že sa môžete veľa naučiť. Veľmi veľa. V tých malých ľudských bytostiach je toľko múdrosti! Je to múdrosť, ktorá mnohokrát prekvapuje a nastavuje zrkadlo. A v tom zrkadle neraz vidím samu seba so svojimi zlyhaniami, so svojou nedokonalosťou mamy, ktorá by len chcela byť dobrou mamou. A do toho mi zaznie to úprimné detské: „Maminka, neboj sa! Ja Ťa ľúbim!" A vtedy mám silu znova sa nadýchnuť a schopnosť vidieť to, čo som predtým nevidela. Že tieto čisté detské oči sú poslom Boha, ktorý sa mi v návale mnohých povinností akoby stratil. Že Ten, ktorého často iba s veľkou námahou hľadám a nenachádzam, je mi vlastne celkom blízko. V úžase nad dieťaťom je už vlastne niečo viac, ako len samotný úžas. Je v ňom dar zastavenia sa nad tým, čo je podstatné. A preto z celého srdca ďakujem Bohu, že mi boli v plnosti dopriate takéto vzácne dary. Lebo cenu tých každodenných námah vyvažuje niečo, čo je nad zlato. Ďakujem mojim drahým deťom, že mi ukazujú, čo je dôležité, že vďaka nim poznávam milujúcu Lásku, ktorá chce byť milovaná. Ďakujem aj môjmu drahému manželovi, že je zároveň mojím najlepším priateľom, že mi je oporou a môžem sa na neho s čímkoľvek v dôvere obrátiť. Ďakujem, že aj vďaka nemu môžeme spolu kráčať životom vo vzájomnej trpezlivosti, úcte a láske.

A myslím si, že práve toto je aj podstatou Vianoc. Boh prichádza do všednosti našich dní. Stáva sa človekom, aby sme sa Ho mohli dotknúť. Stáva sa dieťaťom, aby sme nad Ním vedeli žasnúť. Prichádza do nášho zhonu a povinností, do našich zlyhaní a pádov, ale aj do našej úprimnosti a radosti. Prichádza, do všetkého toho, čo žijeme, aby nás naučil láske. Prichádza, aby sme mali život, a aby sme ho mali v hojnosti. Ďakujem Ti, Pane, že si si vyvolil práve rodinu ako miesto svojho navštívenia.

 (poslucháčka Lucia)

Rodičia, ktorí vybudovali pevné zázemie

V prvom rade som nekonečne vďačná svojim rodičom, ktorí prebývajú vo večnosti viac ako tri desaťročia. Stále na nich s láskou spomínam. Boli pracovití, poctiví, nápomocní i k iným ľuďom.

Ich mottom bolo: „Bez Božieho požehnania, márne naše namáhania.“ Vážim si pokrvnú rodinu bratov a sestry za to, že sa môžem o nich oprieť v čase núdze. Samozrejme, i matku Cirkev a všetkých ľudí dobrej vôle.

(poslucháčka Mária)

Mamička - živý vzor úcty k Matke Božej

Vďačnosť sa dnes veľmi nenosí. Napriek tomu vďačím našej mamičke a ockovi, ale predovšetkým, Pánovi za život, ktorý nám  - štyrom dievčatám – dali. Nedá sa zabudnúť na mamičku a ich úctu a vďačnosť, akú prejavovali Panne Márii. Každú nedeľu po navarení obeda počas takmer pätnástich rokov táto útla, tenunká žena natrhali kvetiny z našej záhradky, napustili vodu, sadli na bicykel a takmer 2 km „ťahali“ ku Kaplnke Sedembolestnej Panny Márie na Viniciach. Späť prichádzali so žiarivým úsmevom, ktorému sme ako deti nerozumeli. Tam určite zložili všetky svoje starosti. Povolanie nás dvoch sestier do zasväteného života bolo uložené v srdci našej drahej mamičky, za čo im ďakujeme. Ich túžbu mať syna a vychovať kňaza Pán nevypočul, ale určite, hoci

to nebolo ľahké, denne ďakovali Panne Márii za nás obe, ktoré sme neodmietli Božie volanie. Mamička, vďaka do neba!

(poslucháčka sr. Marta CND)

Matka, ktorá vytrvala v modlitbách

Som vďačný najmä svojej drahej mame, ktorá ma dala pokrstiť a odmalička ma viedla ku Kristovi. Tento základ mi ostal aj v časoch, keď som sa búril proti akejkoľvek autorite vrátane Krista. Nikdy som však úplne z dohľadu poklad viery nestratil. Neskôr som veľmi ocenil, že ma takto mama viedla. Kristus a naša nebeská Matka sa mi stáli prístavom na rozbúrenom mori, do ktorého sa rád vraciam po celodennej bitke s nástrahami tohoto sveta. Teraz už mám vlastnú rodinu a vediem ju odhodlane za pokladmi viery aj v týchto premenlivých časoch. 

(poslucháč Ondrej)

Rodičia so zmyslom pre kvalitný spoločný čas

Skúmať minulosť našej rodiny ma privádza k spoznaniu mentality, prostredia a života mojich predkov. Spoznávam nielen skryté tajomstvá ich života, ale aj hlbokú hodnotu môjho.

Ako dieťa som si kládla otázku, prečo je môj otec len obyčajný robotník, prečo nie je šofér autobusu, aby som aj ja, ako moja kamarátka, mohla chodiť autobusom zadarmo.

Teraz sa pozerám na mojich rodičov inak. Už sú vo večnosti. Denne neprestávam ďakovať za to, akí boli. Mali zmysel pre rodinu. Veď vychovali päť detí a šieste zomrelo. Ďakujem za to, že mama nezabúdala popri práci aj na duchovný život. Ako rodina sme si večer kľakli ku posteli a všetci sme sa spolu modlili. Otec, urobený celodennou námahou, sedel pri nás. Takto sme sa naučili základné modlitby, ktoré  ma sprevádzajú po celý život. V rôznych liturgických obdobiach si mama sadla ku nám, zhromaždila nás ako kvočka svoje kuriatka a my sme s otvorenými ústami počúvali jej zážitky z detstva, ktoré v nás formovali aj naše životné postoje. Hľadiac na jej fotografiu, obdivujem, ako kreatívne vedela vyriešiť Mikuláša či darčeky pod stromček. Keď otec prišiel z roboty unavený, posadila som sa mu na kolená. S láskou ma kŕmil, hoci mama ma nakŕmila pred jeho príchodom.  Ja som pritom chcela cítiť iba jeho blízkosť. A keď sme sa bili, mama povedala: „Teraz sa bijete, ale keď budete veľkí, budete plakať od radosti, že ste sa stretli.“ 

Často si pripomínam momenty, ktoré sme spolu prežili s veľkou vďačnosťou v srdci. (poslucháčka Helena)

Rodina, ktorá si pomáha v núdzi

Svojej rodine som vďačná, že ma prijíma takú, aká som, a rovnako aj všetkých našich členov.

Vďačím hlavne rodičom, ktorí spolu kráčajú životom v dobrom aj zlom už vyše 54 rokov. Obaja majú 78 rokov a pomáhajú nám každý deň. Mám dvoch starších bratov. Keď sme boli ešte malí, moja krstná ochorela. Stalo sa to po narodení jej druhého dieťaťa. Naši rodičia neváhali a už počas jej choroby si k nám trom vzali aj jej dve deti. Zrazu mali naši rodičia päť detí: 6, 5, 4, 3-ročné a 3-mesačné bábätko. Jej manžel bol zronený a nevedel sa o deti sám postarať, nakoľko každý deň po práci ju navštevoval v nemocnici. Keď po roku zomrela, prišla „sociálka“ a deti bolo potrebné zaopatriť. Z rodiny chceli jedni len staršieho chlapca, iní len mladšiu sestričku. Nik nechcel oboch. Naši rodičia neváhali a prijali oboch do pestúnskej starostlivosti. Tak sme rástli a vyrástli ako piati „súrodenci".  Veľká vďaka za našich rodičov. (poslucháčka Veronika)

Manžel s neviditeľnými, ale o to vzácnejšími darmi

V prvom rade z celého srdca vďačím Pánu Bohu za každú sekundu svojho života, za každú pomoc v ťažkých chvíľach a rozhodnutiach. Ďalej sa chcem poďakovať môjmu manželovi za všetko, čo pre mňa a našich synov robí, za náš krásny domov, za lásku, oporu a pocit bezpečia. 

Chcem sa poďakovať mojim aj manželovým rodičom za život, ktorý nám dali. Za lásku a vytrvalosť vo výchove a za to, že nás viedli k Pánu Bohu. Ďakujem ti, Pane, za všetko, čo mi prinášaš do života!

(poslucháčka Janka)

Láska prameniaca z bežnej rodinnej rutiny

Vďačnosť je presne to, čo potrebujem vzbudiť vo svojom najvnútornejšom „ja“. Hlavne vo chvíľach, keď na mňa číhajú tie menej príjemné a užitočné pocity či nálady.

Bohu som najviac vďačná za môjho manžela, ktorý mi je oporou i povzbudením od samotného začiatku nášho vzťahu. Milovať v takom rozmere ma naučil práve on. Boh presne vedel, čo s nami dvomi má učiniť. Láska je takto nádherná! Tiež ďakujem aj saleziánovi, ktorý nás sprevádzal a v modlitbe určite nikdy neopustil. Rovnako nezabudnem byť vďačná mojim rodičom, ktorí nám pomohli vždy, keď mohli a urobili dokonca aj viac, ako bolo pýtané. Obetavosť je to, čo mi ich pripomína. Detičky sú našim najväčším potešením i rozveselením vo svojej dobrote a autenticite. Aj keď je ráno niekedy príliš skoro, ich úsmev to všetko zaženie a je nám hneď lepšie. Nebeský Otec, ďakujem! Za všetko spomenuté aj za to ostatné, ktoré sa klamlivo zdá byť bežné. Veď Ty, Pane, vieš.

(poslucháčka Janka)

Rodina, ktorej ochranným štítom je viera

Vďačná som Pánu Bohu, že mi dal vďaka mojej rodine dar viery, bez ktorého by som si v dnešných ťažkých časoch svoj život nevedela predstaviť.

(poslucháčka Zuzana)

Blížime sa do finále druhého kola!

V piatkovej Lumenáde 10. decembra o 10:10  vyhlásime výhercu týždňového kola súťaže, ktorý získa vecné ceny: kniha Snúbenci zo Spolku svätého Vojtecha, multifunkčná šatka – bufka s logom Správne naladený, sklenená fľaša s logom Správne naladený, pero s logom Správne naladený, magnetka s logom Rádia LUMEN, káva z našej ponuky.

Súťažíme počas všetkých adventných týždňov a vždy s inou témou vďačnosti. Spomedzi štyroch týždňových výhercov jedného odmeníme dvojnásobne. Vo finále súťaže jednému z nich dáme darčekový poukaz na pobyt pre 4 osoby v apartmáne ELEMIR v Bešeňovej. Pobyt sa vzťahuje na 5 po sebe nasledujúcich nocí. Víťazný príbeh vyhlásime v Rannom spojení 24. decembra.

Ak ste sa doteraz do súťaže nezapojili, ďalšiu šancu s novou témou vďačnosti budete mať opäť od tretej adventnej nedele 12. decembra!