Počas adventu napĺňame naše vysielanie vďačnosťou. A to všetko vďaka vašim príbehom, ktoré prichádzajú do súťaže o vecné ceny a pobyt pre celú rodinu v Bešeňovej.

Pomôžte nám do slovenského rozhlasového éteru vniesť príbehy vďačnosti. Uprostred mora reklám, náhlenia sa a nervozity vás pozývame spolu s nami tvoriť atmosféru vďačnosti. O vašich príbehoch budeme totiž počas celého adventu hovoriť v našom vysielaní.

Advent - čas vďačnosti rodine

Počas druhého adventného týždňa nám napíšte, za čo ste vďačný svojej rodine. Príbehy posielajte na sutaz@lumen.sk alebo poštou na adresu Rádio LUMEN, Kapitulská 2, 974 01, Banská Bystrica. Nezabudnite pripísať heslo: ADVENT - ČAS VĎAČNOSTI. Uzávierka súťažného týždňa je vo štvrtok 9. decembra večer. Dovtedy je potrebné vaše príbehy doručiť elektronicky alebo klasickou poštou. Vaše listové príbehy preto odporúčame odosielať najneskôr v utorok 7. decembra.

V piatkovej Lumenáde 10. decembra o 10:10  vyhlásime výhercu týždňového kola súťaže, ktorý získa vecné ceny: kniha Snúbenci zo Spolku svätého Vojtecha, multifunkčná šatka – bufka s logom Správne naladený, sklenená fľaša s logom Správne naladený, pero s logom Správne naladený, magnetka s logom Rádia LUMEN, káva z našej ponuky.

Súťažíme počas všetkých adventných týždňov a vždy s inou témou vďačnosti. Spomedzi štyroch týždňových výhercov jedného odmeníme dvojnásobne. Vo finále súťaže jednému z nich dáme darčekový poukaz na pobyt pre 4 osoby v apartmáne ELEMIR v Bešeňovej. Pobyt sa vzťahuje na 5 po sebe nasledujúcich nocí. Víťazný príbeh vyhlásime v Rannom spojení 24. decembra.

Vybrané príbehy budeme uverejňovať na lumen.sk a vo vysielaní. Zapojte sa a pomôžte nám dostať vďačnosť za rodinu do slovenského rozhlasového éteru.

Podrobnosti o fungovaní súťaže si môžete nájsť TU.

Tu je aktuálny výber z vašich príbehov, ktoré prišli do súťaže:

Babka, ktorá ma modlitbou svätého ruženca naučila prijímať bolesť

Rodina by mala byť miestom lásky. Nie vždy to však platí. U nás to o láske nebolo.

Zato moja babka mi nahradila aspoň z časti, čo chýbalo v mojom detstve. Prežívala som u nej celé prázdniny. Mám pred očami nedeľné rána, vôňu raňajok a obliekanie do kostola. Nosila sedliacke sukne a mne sa páčilo, ako dlho to vystrojenie trvalo. Nosila aj kabelku. Jej obsah som dobre poznala: nechýbal hlavne peniažtek do zvončeka a cukrík pre mňa z kostola, ak budem dobrá. Držala ma za ruku, aby som sa, nebodaj, nepotkla. Po obede babka sedávala na „šamlíku na gánku“ a v ruke mávala ruženec. Ja som tomu moc nerozumela, ale páčilo sa mi, ako sa hrá a posúva tie čierne „granátka“ či fazuľky, ako som to volala. Ja som sa zatiaľ hrávala na kuchárku. Občas som ňou aj bola, lebo som si stihla vymiešať jedno bielko vidličkou na sneh alebo porozkladať všetky obrázky z knižky a povkladať ich dolu hlavou späť, aby sa vyspali. V zime som zase rada listovala kalendár sv. Vojtecha, a to mi hovorila, že prišiel až z Trnavy, teda z miesta, kde som sa narodila. Som vďačná mojej babke, že ma naučila milovať ruženec a Pannu Máriu. Vďaka ružencu dokázala niesť svoj kríž. Táto malá útla žena porodila vo svojom živote osem detí, z ktorých jej nakoniec zostali len dve.

Babka ma milovala a občas i pohrozila. Večer, keď ma pripravila na odpočinok, odriekala so mnou Anjeličku strážničku. Dodnes cítim teplo jej periny. Som vďačná za jej kroky ku viere a láske k Panne Márii. Nech moja babka odpočíva v pokoji!

(poslucháčka Helena)

O bezhračničnej pomoci matky a babky

Veľmi som vďačný za rodinu. Som telesne postihnutý, ale vďakabohu, chodiaci s pomocou druhej osoby - mojej matky, ktorá mi je zároveň aj opatrovateľkou. Takisto som vďačný aj za babku, s ktorou žijeme v jednom dome. Najmä za jej moravské koláče a iné maškrty, ktoré vo veľkom množstve stále vypeká.

(poslucháč Ivan)

Otec, ktorý ma nasmeroval na cestu viery

Ďakujem predovšetkým môjmu otcovi za vieru v Boha. Jeho príklad lásky k Ježišovi má od útlej mladosti posilňoval. Mal nádherný hlas a spieval na chóre v kostole. Kňazovi vypomáhal s rozdávaním svätého prijímania. Viera naplnila moje srdce na celý život vďaka otcovi. Odpočívaj v pokoji!

(poslucháčka Dana)

Rodičia, ktorí vybudovali silné piliere súrodeneckej lásky

Vďačím svojim rodičom za to, že mi ako prvej dali život. Po mne sa narodili ešte ďalšie dve sestry a dvaja bratia. Naša rodinná láska tak, ako nás naučili rodičia, vždy vrcholila stretnutím celých rodín na prvý sviatok vianočný v našom rodnom dome. Keď rodičia odišli do večnosti, túto vianočnú tradíciu sme si zachovali a až do covidu sme sa pravidelne stretávali vždy striedavo u jedného zo súrodencov. Naposledy nás už bolo 24. Stretnutia sa končili odspievaním troch vianočných pesničiek, posledné už aj s klavírnym sprievodom vnučiek či vnukov. Dodnes sme stále milujúca rodina a takto to odovzdávame aj tým najmladším.

(poslucháčka Katarína)

Vďačnosť za vďačnosť

Na našom drahom Slovensku vnímame rodinu ako tú, ktorá nás ovinie a uchráni, ktorá nám poskytne to, čo nás v celom ďalšom živote nesie a v mnohom aj určuje.

Moja rodina, v ktorej mi dobrý Boh doprial narodiť sa, nebola ničím výnimočná. Bývali sme na konci malej dedinky, kde sa deti rodili presne tak, ako v ktoromkoľvek veľkomeste, a predsa som dlhý čas života túto devízu vnímala ako hendikep. Prečo? Veď detstvo bolo pokojné, rodičia starostliví, starší bratia ústretoví a láskaví. Prišiel však čas štúdií a sklamanie, ktoré v čase totality zažili mnohí úprimne veriaci, mi vrazilo ostne na najcitlivejšie miesta. Túžby, talenty a všetky vnútorné nastavenia do budúcnosti sa zosypali a nebolo možné ich zvrátiť.

Byť vďačná sa mi už od toho času nedarilo. Všetko moje snaženie, a nebolo ho veru málo, mi pretekalo pomedzi prsty ako morský piesok, ktorý som z času na čas vnímala aj ako príjemný. Žiaľ, iba pretekal.

Môj život sa postupne napĺňal aj dobrými vecami a nič podstatné v ňom nechýbalo, dokonca ani rodina. No vďačnosť tam nedokázala odraziť ani ten najjemnejší lúč svetla.

A tak muselo prejsť veľa času, veľa bojov, bolestí duše a pôrodov sklamaní, aby sa ona vzácna, ukázala ako perla vtedy, keď už na ňu nie je toľko reálnych a konkrétnych dôvodov.  

A práve o tejto vďačnosti, nekonkrétnej a predsa zviazanej a spätej s rodinou som chcela napísať a svedčiť v tomto príspevku. Lebo všetko, čo sme dostali, sme si dokonca mohli aj zaslúžiť. Lenže, akákoľvek zásluha spomínanej vďačnosti berie lesk jej Pôvodcovi. Buďme preto vďační, ak môžeme...

(poslucháčka Naďa)