„Pápežské zrušenie jezuitského rádu v roku 1773 zostáva jednou z najpozoruhodnejších skutočností v cirkevných dejinách. Je pozoruhodné, že pápež zruší rehoľu, ktorá je rozšírená po celom svete. Je pozoruhodné, že zrušenie rádu požadujú panovníci, ktorí do posledných rokov počítali jezuitov medzi svojich dôverníkov a poradcov. Je pozoruhodné, že odporcovia rádu dokázali presadiť jeho zrušenie, hoci jezuiti na svojich školách vyučovali práve mládež z vyšších spoločenských vrstiev. Je pozoruhodné, že po svojom zrušení je rád chránený nekatolíckymi kniežatami a už po jednej generácii je obnovený pre celý svet.“

Týmito slovami komentuje nemecká provincia Spoločnosti Ježišovej na svojej webovej stránke dve desaťročia od 1773 a 1814, v ktorých bol pápežským dekrétom zrušený rehoľný rád založený svätým Ignácom z Loyoly v 16. storočí. Počas týchto rokov zohral ústrednú úlohu sv. Jozef Pignatelli: on je považovaný za „obnoviteľa“ Spoločnosti Ježišovej. Jeho sviatok je 15. novembra.

Už ako 15-ročný vstúpil do noviciátu Spoločnosti Ježišovej

Jozef Pignatelli sa narodil 27. decembra 1737 v Zaragoze v severnom Španielsku ako syn neapolskej šľachtickej rodiny, z ktorej pochádzali viacerí kardináli a jeden pápež. Už ako 15-ročný vstúpil do noviciátu Spoločnosti Ježišovej. Svoju mladícku túžbu ísť ako misionár k severoamerickým Indiánom nemohol uskutočniť pre svoje labilné zdravie. Namiesto toho bol po vysviacke v roku 1762 ustanovený za učiteľa v Zaragoze a súčasne pôsobil ako väzenský kaplán. Pre svoju empatiu bol tento mladý rehoľník nazývaný „otcom odsúdených na smrť na popravisku“.

Počas týchto rokov to kypelo na európskych kráľovských dvoroch, kde sa pod vplyvom politických a náboženských odporcov šírila nevôľa voči jezuitom. V roku 1759 boli jezuiti vyhnaní z Portugalska a o niečo neskôr z Francúzska. V apríli 1767 to zasiahlo aj španielskych jezuitov, keď ich Karol III. vyhostili z krajiny. Približne 600 rehoľníkov sa nalodilo, aby sa cez Stredozemné more doplavili do Cirkevného štátu. Zodpovednosť za dlhú námornú plavbu bola prenesená na 29-ročného Jozefa Pignatelliho, pod ktorého bezpečným vedením a neustálym povzbudzovaním sa flotila doplavila v roku 1768 do Ferrary a tým dosiahla Cirkevný štát.  

V Bologni pôsobil ako svetský kňaz

Ani tu však bezpečie netrvalo dlho: 21. júla 1773 nariadil Klement XIV. pod tlakom európskych kniežat pápež zrušenie Spoločnosti Ježišovej. Generál rádu Lorenzo Ricci bol uväznený v žalári v Castel Sant'Angelo, kde o dva roky neskôr zomrel. Jozef Pignatelli sa zdržiaval v Bologni v rokoch 1773 až 1779. Pôsobil tu ako svetský kňaz a zároveň sa usiloval u Pia VI. a jeho nástupcu Pia VII. dosiahnuť opätovné povolenie jezuitského rádu. V roku 1798 vyhľadal Pia VI. vo Florencii, kde bol tento držaný v zajatí po svojom zosadení Napoleonom. Pápež dovolil Pignatellimu zriadiť jezuitský noviciát v Colorne pri Parme. V novembri 1799 prišlo prvých šesť novicov – jediní v celej západnej Európe. Ako majster novicov bol Pignatelli príkladom jednoduchosti a pokory. Chodil žobrať do mesta, navštevoval chorých a väzňov a vypomáhal v domácnosti, venoval sa kuchyni a upratovaniu.

Posledný rok svojho života strávil v Ríme

V roku 1804 Pignatelli získal od Pia VII. opätovné schválenie rádu v Neapole a napokon – keď Napoleon obsadil Neapol – aj v Ríme. Tu Pignatelli strávil posledné roky svojho života v službe obnovy Spoločnosti Ježišovej a chudobným a väzňom. Zomrel 15. novembra 1811 v nemocnici St. Pantaleo neďaleko Kolosea. Tri roky po jeho smrti Pius VII. obnovil jezuitský rád po celom svete. Jozefa Pignatelliho, ktorý bol blahorečený v roku 1933 a svätorečený v roku 1954, pochovali vo vysokom chóre „Il Gesù“ materského kostola jezuitského rádu v Ríme.

Zdroj: Die Tagepost Z nemčiny preložil o. Ján Krupa