Parlament sa bude zaoberať novelou zákona o zdravotnej starostlivosti, ktorej cieľom je vytvorenie podporných opatrení pre ženu, ktorá zvažuje podanie žiadosti o umelé ukončenie tehotenstva. O ochrane živora v rozhovore pre Tlačovú kanceláriu KBS hovorí bývalý hovorca a člen realizačného tímu Národného pochodu za život a občiansky aktivista Tomáš Kováčik.

- Prečo je potrebné chrániť život, zvlášť nenarodených detí a ich mamičky, aj zákonom?
"Je to jednoduché - sme moderná civilizácia 21. storočia a máme tu stále legálne praktiky umelého potratu zavedené v časoch komunizmu, ktoré umožňujú roztrhanie malého človiečika s bijúcim srdcom potratárom. Sme v situácii, ktorá je nenormálna, len sme si na ňu zvykli, lebo sa tá zmena zákona - povolenie potratov – udiala už dávno. Pritom vždy existuje lepšie riešenie ako potrat. Žiaľ, v histórii ľudstva sme videli, kam vyčleňovanie akejkoľvek skupiny ľudí môže viesť. A môže viesť k tomu, že dnes sú diskriminovaní nenarodení, zajtra to na základe nejakého kritéria môžeme byť my. Umelý potrat je najväčšou nespravodlivosťou súčasnosti a to voči najbezbrannejším z nás, preto tento problém je nutné ani nie riešiť, ako konečne vyriešiť a odstrániť túto diskrimináciu najmenších ľudí."

- Prečo je dôležité, aby sa špecificky kresťania katolíci angažovali za ochranu nenarodených?
"Kresťan katolík je nasledovník Ježiša Krista. Boha a Spasiteľa, ktorý nám dal dve najväčšie prikázania – milovať Boha a milovať blížneho. Pomoc blížnemu je prejavom lásky voči nemu, detto ak chránime jeho najzákladnejšie ľudské právo, právo na život, bez ktorého niet iných práv. Druhá vec je, či prikázanie „Nezabiješ“ platí len pasívne, teda, že ja nemám nikoho zabiť ani mu ubližovať. Alebo platí aj aktívne, a síce, že sa ja mám angažovať za to, aby iným nebolo ubližované. Som presvedčený, že ľudia by neprešli bez povšimnutia okolo, keď niekomu ubližujú. Pri umelých potratoch sa deje obrovská ujma dieťaťu a jeho mama je ohrozená na fyzickom i psychickom zdraví a mnohí chodíme okolo toho, akoby sa to nedialo. A to nie je v poriadku, zákon lásky nám hovorí, že máme zasiahnuť, pomôcť."

-Nestačia nezakazujúce zmeny? Prečo je potrebné aj zákonné obmedzenie potratov?
"Pomoc mamám v núdzi a ich deťom sa nijako nevylučuje so zákonom, ktorý ochráni ľudí pred zabíjaním, v tomto prípade nenarodených. Tieto dve formy ochrany idú ruka v ruke. Ak by sme tú otázku trochu zmenili, pochopíme jej absurdnosť: ‚Prečo je potrebné zákonné obmedzenie zabíjania tínedžerov?‘ alebo ‚Prečo je potrebné zákonné obmedzenie vyvážania Židov do koncentračných táborov?‘ Nuž preto, lebo sa tu ubližuje ľuďom a nemôžeme sa tváriť, že je to v poriadku."

- Nie je potrebnejšia viac zmena v myslení, ako zákonov? A zrejme aj zmena, či formovanie svedomia.
"Zmena v myslení mnohých ľudí sa už za tie desaťročia, ktoré proliferi na tento problém upozorňujú, aj udiala. Nikto príčetný dnes nepovie, že potrat je dobrá vec, všetci vedia, že je to zlé. Samozrejme, treba pokračovať aj ďalej vo formovaní ľudskosti v nás, ale ako vidíme v Poľsku, zákon zásadne pozitívne vplýva na ľudí a ich postoje." (pozn. v Poľsku pred zrušením potratov na žiadosť v r. 1993 bolo 80% ľudí za ich zachovanie; dnes je 80% ľudí proti potratom)

- Aký je prínos zákonnej ochrany nenarodených oproti predchádzaniu potratom len výchovou, vzdelávaním, osvetou, sociálnymi opatreniami?
"Všetky menované prostriedky sa navzájom dopĺňajú. Tak ako potrebujeme aj osvetu, výchovu, ale aj zákon k tomu, aby ľudia nekradli a nezabíjali sa navzájom, tak ju potrebujeme aj v otázke umelých potratov. Zákon okrem iného aj vychováva, poukazuje na to, že niečo je dobré či zlé."

- Aká je ideálna situácia, ktorú si ako aktivisti za život predstavujete?
"Ideálom je nediskriminácia ľudí v ich práve na život bez ohľadu na to, akí sú starí, mladí, veľkí, malí, chorí, zdraví, bieli, tmaví, hnedookí atď. Jednoducho bez ohľadu na to, o akého človeka ide, nesmie ho nikto pripraviť o život. Ideálom je, aby naše organizácie a aktivity nemuseli existovať, pretože by to znamenalo, že život človeka je chránený. Je absolútne hanebné, že dieťa do 12. týždňa tehotenstva môže byť zabité bez udania dôvodu, na žiadosť. Je hanebné, že zástupcovia ľudu na rôznych pozíciách nedokázali túto najväčšiu nespravodlivosť zmeniť. Vždy sa argumentovalo, že na to teraz nie je dobrý čas. Nedokázali to, čo nám nanútili komunisti, zmeniť ani za 30 rokov slobody. Aká je to sloboda, keď máme právo zabíjať? A zabíjať tých najbezbrannejších, tých, ktorí nemajú svoj hlas, aby zakričali na svoju obranu, tých, ktorých mamy sú vystresované či donútené k potratu sociálnymi či rodinnými okolnosťami či dokonca pod hrozbou násilia. Aká je to sloboda?"

- Čo by reálne znamenala zmena zákona, o ktorej bude rokovať parlament? A čo by sa nestalo?
Je pravda, že sa treba reálne pozrieť na to, čo by zmena zákona priniesla a čo nie, pretože ľudia sa tej zmeny zákona akosi boja, nevedia celkom do dôsledkov, čo by priniesla. Zmena zákona by dosiahla postupnú zmenu pohľadu ľudí na umelý potrat – prestali by ho brať ako jednu z možností, ktorá je na dosah ruky v ťažkej situácii. Čo by ten zákon neprieniesol je dokonalá ochrana nenarodených, podobne ako nedokonalo zákon bráni vraždám, kradnutiu či korupcii. Žiadny zákon nevyrieši všetko, ale je podstatný na ceste k ideálu. Dôležitá je zmena postojov ľudí a tá sa deje – ako som už spomínal – nikto príčetný potrat nepovažuje za dobrú vec."

- Nestačí, že potraty klesajú?
"Toto je veľmi cynický argument, pretože ak je čo i len jeden bezbranný človek usmrtený, je to problém. Tu si tiež treba uvedomiť, že tie počty zabitých detí sa sčítavajú a dnes je to na Slovensku už takmer 1 500 000 zabitých detí za obdobie platnosti potratového zákona. To nie je tak, že keď budúci rok klesne počet potratov z 6500 na 6300, že tých 200 detí sa nám vráti do náručia. Nie, zabili sme ďalších 6300 detí, čiže toľko, ako je obyvateľov Sobraniec či Žarnovice."

- Je správne motivovať matky neísť na potrat finančnými bonusmi v sociálnej politike? Nedegraduje to samotnú materskú lásku?
"Niektorí ľudia majú naozaj ťažký život a treba im podávať pomocnú ruku. Nie sa nechať zneužívať, ale pomôcť postaviť sa na nohy. Podobne je to aj s nechcene tehotnými mamami – radšej im pomôžme sa postaviť na vlastné nohy, aby si ony (ale aj my) neskôr nevyčítali, že tu mohlo pobehovať jedno krásne dieťatko s krásnymi hnedými očami. Je potrebné, aby štát začal konečne realizovať rodinnú politiku, aby sa ľudia nebáli mať vytúžené tretie či ďalšie deti, lebo im hrozí chudoba. Je to investícia do budúcnosti, pretože predchádza sociálnym neduhom, a nie je to to isté, ako sociálna politika, ktorá už vzniknuté problémy hasí."

- Čo robíte a čo môžu robiť bežní ľudia, aby sa zákonná situácia zmenila?
"Veriaci sa môžu modliť. A všetci môžeme povzbudzovať a apelovať na politikov, aby tú nespravodlivú diskrimináciu zmenili. Vo svojom okolí sa nehanbime povedať pravdu, keď tá téma príde na pretras. Môžeme sa tiež angažovať a organizovať prolife podujatia – modlitby, premietania filmov, zaplatenie billboardu či natiahnutie si prolife plachty na plot. Taktiež si treba uvedomiť, že prolife organizácie môžu o to viac aktivít urobiť, o koľko im prispejú viac ľudia, ktorým na živote záleží. Tých možností je veľmi veľa."

- Aký dopad mala zmena zákona v oblasti ochrany života – napr. obmedzenie potratov v Poľsku resp. napr. povolenie eutanázie v Belgicku?
"V Poľsku je po zmene zákona pred štvrťstoročím väčšina spoločnosti za ochranu nenarodených a ich mamičiek pred potratom. Na druhej strane napr. v Belgicku sme videli, ako sa postupne salámovou metódou z eutanázie len pre trpiacich nevyliečiteľne chorých dostali až k eutanácii detí (!) či tých, ktorí už jednoducho nechcú žiť, lebo cítia, že ich život sa už naplnil."

- Prečo by sa mali slovenskí zákonodarcovia pokúšať o poľský model?
"Chcel by som zákonodarcov, ministrov, ale aj všetkých zodpovedných povzbudiť, aby si sadli, poobzerali sa okolo seba, zamysleli sa a urobili niečo pre zlepšenie situácie – tam kde sú a to, čo je v ich možnostiach. Vždy sa niečo dá urobiť. Poľský model je náš krátko až strednodobý cieľ. Jednoducho je v 21. storočí neprijateľné, aby tu boli zabíjaní ľudia na žiadosť, pričom sú tu vždy lepšie riešenia. My si v tejto súvislosti musíme uvedomiť aj to, že nie všetci ľudia sú v tejto otázke schopní a ochotní hlboko premýšľať – jednoducho sú aj „hrdinovia“, ktorí si buchnú po stole, hodia naň 350 eur a pošlú svoje družky „vyriešiť si svoj problém“. A zákon tie matky nijako nechráni."

- Predpokladáte reálnu snahu politikov zmeniť legislatívu v prospech života v tomto volebnom období ešte viac?
"Myslím si, že niektorí poslanci zmeny zákona smerom k lepšej ochrane nenarodených detí podávať budú. A tí, ktorí váhajú, alebo sa boja kvôli tlaku z liberálnych médií to smerom k prolife voličom budú mať ťažšie, budú musieť zaujímať nejaký postoj, ktorý si volič dohľadá."

- Aké kroky podniknete smerom k politikom?
"Stretávame sa s nimi, snažíme sa ich povzbudiť a presviedčať, aby pracovali medzi kolegami a snažili sa predkladať a presadiť zlepšenie zákonov."

- Myslíte si, že myšlienky ochrany života môžu osloviť aj ľudí neveriacich?
"Áno, samozrejme. V zahraničí existuje iniciatíva Ateisti za život. A postupne sa aj na Slovensku ozývajú neveriaci ľudia za život a angažujú sa. Otázka ochrany života je všeľudská otázka, nie je to len doména veriacich."

- Prečo doterajšie pochody za život nevyústili do konkrétneho zákona? Vnímať ich teda ako úspešné alebo neúspešné?
"Z pohľadu angažovanosti, povzbudenia ľudí ako aj odkazu do verejnosti sú to veľmi úspešné podujatia. Žiaľ, zákonná zmena dosiaľ neprešla, na čom treba dlhodobo pracovať. Aj zrušenie otroctva nebol krátky boj. Je na nás občanoch, aby sme otázku ochrany života viac a viac zohľadňovali pri voľbách."

- Nie je postoj politikov doteraz výsmechom tým, ktorí sa zúčastnili pochodov za život?
"Ako ktorých. Niektorí bojujú za život, niektorí sa boja a ustupujú nátlaku liberálnych médií, iní sú ľahostajní, ďalší potraty obhajujú a chcú ich dokonca liberalizovať nebezpečnou potratovou tabletkou. Požiadavka desaťtisícových verejných zhromaždení za život bola pritom jasná – zákonom chrániť nenarodených a ich mamy pred utrpením. Žiaľ, musíme asi lepšie navoliť parlament a vládu, aby sa konečne barbarská praktika umelého potratu na žiadosť ukončila a aby mamy dostávali lepšie riešenia. Predsa keď sa zamyslíme – ak napr. ťažko ochorie 2-ročné dieťa, neponúkame ako jedno z riešení jeho zabitie. Ani vtedy nám nenapadne ponúkať smrť, keď je rodina v ťažkej sociálnej situácii. Naopak, vždy hľadáme dobré riešenia ich situácie. Rovnako to má byť pri otázke nenormálneho stavu s umelými potratmi, v ktorom žijeme."

- Plánujete viac otvoriť aj tému eutanázie?
"Proaktívne nie, pokiaľ viem, zákon zabíjanie narodených ľudí nedovoľuje."

-V Evanjeliu je recept na niektoré veci, ktoré treba zmeniť: modlitba a pôst. Nechýba nám odvaha tento recept využiť pri ochrane života?
"Mnohí sa modlia a postia, sú rôzne modlitbovo-pôstne reťaze apod. Veľkým povzbudením je pre mňa to, že vďaka modlitebnému projektu 9 mesiacov za život sa už na 9 miestach na Slovensku nerobia potraty. Chvála v prvom rade Bohu za to a vďaka každému, kto sa o to čo i len trochu pričinil."