aktuality

Z domova | | Marián Sekerák

Vatikánsky týždenník: S Petrom a pod jeho vedením

Z domova

Rocco Buttiglione

V uplynulých dňoch došlo vo Vatikáne k jednému z radu viacerých pravidelných personálnych zmien. Pápež František totiž vymenoval za sekretára Pápežskej rady pre kultúru Mons. Paula Tihgeho, pôvodom z írskej diecézy Dublin. 59-ročný titulárny biskup diecézy Drivastum doposiaľ pracoval v tomto dikastériu vo funkcii tzv. prídavného sekretára, predtým pôsobil ako sekretár Pápežskej rady pre spoločenské komunikačné prostriedky, a to v období rokov 2007 až 2015. Za kňaza bol vysvätený v roku 1983 a na biskupa konsekrovaný vlani vo februári. Je okrem toho členom vatikánskeho Výboru pre médiá. Na čele Pápežskej rady pre kultúru pôsobí vo funkcii predsedu taliansky kardinál Gianfranco Ravasi.

 

Benedikt XVI.

Nové informácie prichádzajú z Vatikánu aj o emeritnom rímskom biskupovi Benediktovi XVI. Ten je napriek svojmu nedávnemu pádu „zdravý a plný humoru“, ako na svojom facebookovom profile nedávno napísal pasovský diecézny biskup, Mons. Stefan Oster. Tento salezián navštívil Benedikta XVI. pred niekoľkými dňami v jeho sídle v kláštore Mater Ecclesiae vo Vatikánskych záhradách. Ako dôkaz tohto stretnutia zverejnil niekoľko fotografií, na ktorých sa niekdajšia hlava cirkvi usmieva, a to aj napriek napuchnutému oku po menšom úraze. „Hoci pápežovi Benediktovi po páde v predchádzajúcom týždni zostal monokel, prijal nás v plnom zdraví, skvelej nálade, sviežej duchaplnosti a s mnohými viac či menej hlbokými spomienkami na ľudí z nášho domovského biskupstva,“ dopísal k svojim fotografiám zo stretnutia Mons. Oster.

 

Heiligenkreuz

S menom emeritného pápeža je spojená aj informácia týkajúca sa Filozoficko-teologickej vysokej školy Benedikta XVI. v cisterciánskom opátstve Heiligenkreuz. To sa nedávno dištancovalo od hosťujúceho profesora, ktorý sa verejne pripojil k internetovej petícii kritizujúcej súčasnú hlavu cirkvi. Ako sa v tlačovom komuniké vyjadrili opát tamojšieho opátstva Maximilian Heim a rektor Karl Wallner, podstatou vysokej školy už od jej založenia v roku 1802 bolo vždy „nezlomne učiť a konať „cum Petro et sub Petro“, teda s Petrom – pápežom – a pod jeho vedením. Rozhodne preto nesúhlasia s tým, že jeden z dočasne pôsobiacich vyučujúcich na tamojšej škole podpísal internetový dokument, ktorý sa eufemisticky nazýva Synovské napomenutie z dôvodu šírenia herézy.

„Aj keď ide iba o hosťujúceho profesora, ktorý svoj podpis pripojil sám a výlučne svojim menom, nemôžeme strpieť, že to vrhá tieň na našu vysokú školu,“ pokračujú spomínaní akademici vo svojom vyhlásení a ako dodávajú, „vysoká škola Heiligenkreuz je vo všetkom čo najužšie spojená s učiteľským úradom rímskeho biskupa a považuje za svoju najväčšiu česť a prvotnú povinnosť prejavovať vernosť aktuálnemu Petrovmu nástupcovi, to znamená nášmu Svätému otcovi, pápežovi Františkovi.“ Ich vyhlásenie naráža na osobu Prof. Dr. Thomasa Starka zo Sankt Pöltenu, ktorý vyučuje filozofiu. Toto meno sa však v tlačovom vyhlásení explicitne neobjavuje.

 

Nová kniha Rocca Buttglioneho

Kritiky súčasného pápeža sa týka aj otázka výhrad k 8. kapitole jeho apoštolskej exhortácie Amoris laetitia. Bývalý prefekt Kongregácie pre náuku viery, kardinál Gerhard Ludwig Müller nedávno napísal predhovor k viac než 200-stranovej najnovšej knihe talianskeho politika a filozofa Rocca Buttiglioneho nazvanej„Priateľské odpovede kritikom exhortácie Amoris laetitia“. Táto publikácia zhŕňa už skôr publikované texty tohto významného súčasného filozofa venované recepcii spomínaného pápežského dokumentu, predovšetkým však jeho 8. kapitoly.

Svoj predhovor kardinál Müller pomenoval titulom „Prečo môže a musí byť Amoris laetitia považovaná za pravovernú“, čím sa jednoznačne postavil na stranu obhajcov učenia súčasnej hlavy cirkvi. Bývalý prefekt zdôrazňuje, že tento dokument neobsahuje žiadny obrat smerom k situačnej etike a nijako neprotirečí encyklike Veritatis splendor sv. Jána Pavla II.

Vo svojom texte sa kardinál Müller obracia priamo proti autorom tzv. Dubbia i už skôr spomínaného „Synovského napomenutia“ a píše: „Je zrejmé, že Amoris laetitia neučí a nepodáva ako záväzné, že kresťan v stave aktuálneho a habituálneho smrteľného hriechu môže prijímať rozhrešenie a eucharistiu bez toho, aby svoj hriech ľutoval a nemal predsavzatie viac nehrešiť, čo je plne v zhode s pápežským dokumentmi Familiaris consortioReconciliatio et penitentiaSacramentum caritatis.