aktuality

Zo zahraničia | | Marián Sekerák

Vatikánsky týždenník: Nový dokument vieroučnej kongregácie

Zo zahraničia

Foto: lumendelumine.cz

Pred niekoľkými dňami bol vo Vatikáne predstavený nový dokument Kongregácie pre náuku viery s názvom Placuit Deo. Jeho témou sú niektoré aspekty kresťanskej spásy. List pozostávajúci z 15 článkov bol prijatý na plenárnom zasadaní kongregácie dňa 24. januára, pričom 16. februára ho pápež František schválil a nariadil zverejniť. Podpísaný bol na sviatok Katedry sv. Petra, apoštola, a to arcibiskupom Luisom Ladariom, prefektom kongregácie a jej sekretárom, arcibiskupom Giacomom Morandim.

List je na jednej strane závažnou teologickou úvahou a na druhej strane tiež praktickým usmernením, najmä pokiaľ ide o výklad problematiky spásy v živote kresťana. Autori v ňom píšu, že súčasný svet nie bez ťažkostí prijíma vyznanie kresťanskej viery, podľa ktorej je Ježiš jediným Spasiteľom celého ľudského rodu. Objavujú sa totiž individualistické názory zameriavajúce sa na autonómny subjekt, ktorý vidí ľudskú bytosť ako tú, ktorá je plne závislá výlučne na svojich vlastných silách. Pri takomto nazeraní je postava Krista vnímaná ako model ašpirujúci na štedré konanie prostredníctvom svojich slov a gest skôr než ako postava, ktorá premieňa ľudské podmienky tým, že nás zahŕňa do novej existencie a zmieruje s Otcom prebývajúc s nami v Duchu Svätom. Na druhej strane, čisto vnútorné vnímanie spasenia sa stáva čoraz viac bežným. Týmto sa pomaly menej akceptuje uzdravujúca a obnovujúca Božia sila v našich vzťahoch s ostatnými a so stvoreným svetom. Autori listu upozorňujú, že tak individualistická, ako aj čisto vnútorná vízia spasenia „protirečia sviatostnej ekonómii, prostredníctvom ktorej Boh chce zachrániť ľudskú osobu“. Spasenie podľa dokumentu nemôže byť vnímané ako oslobodenie sa od tela a konkrétnych vzťahov, v ktorých všetci žijeme. Poukazujúc na príklad Božej Matky autori listu napokon v závere prízvukujú, že „úplné spasenie tela a duše je posledným osudom, ku ktorému Boh volá celé ľudstvo“.

 

Zasadanie Rady kardinálov C 9

Nebolo to len predloženie nového dokumentu, ktorý vo Vatikáne rezonoval v uplynulom týždni. Skončilo sa totiž už aj avizované zasadanie Rady kardinálov, ktorí pomáhajú Svätému otcovi pri príprave reformy Rímskej kúrie. Takzvaná rada C 9 sa zmenšila o jedného člena, keďže kardinál George Pell bol vlani v júni dočasne z rady uvoľnení, aby mohol obhajovať svoju česť pred austrálskymi súdmi po obvinení zo sexuálneho zneužívania.

Rada vo svojom aktuálnom osemčlennom zložení za prítomnosti hlavy cirkvi prerokovala niekoľko dôležitých oblastí. Jednou bolo prípadné zväčšenie rozhodovacích právomocí biskupských konferencií. Témou bola tiež formácia personálu diplomatických misií Svätej stolice, pre ktoré bolo pri Štátnom sekretariáte zriadené zvláštne oddelenie, tzv. tretia sekcia. Člen rady, kardinál Turkson, hovoril tiež o konkrétnom priebehu reformy Dikastéria pre napomáhanie integrálneho ľudského rozvoja, ktorý vznikol zlúčením troch pápežských rád: pre pastoráciu zdravotníkov, rady Cor unum a Iustitia et pax. Oblasťou rokovaní bola tiež situácia troch kuriálnych kongregácií: pre východné cirkvi, pre evanjelizáciu národov a pre náuku viery. Podľa informácií z Tlačového oddelenia Svätej stolice sa tiež už pomaly ku koncu chýli vypracovanie novej apoštolskej konštitúcie o úradoch Apoštolského stolca, ktorá by mala nahradiť tú súčasnú s názvom Pastor bonus, pochádzajúcu ešte z pera sv. Jána Pavla II. V rámci diskusií boli účastníci informovaní aj o tom, že Rada pre ekonómiu rozhodla o príprave smerníc pre inštitúcie Svätej stolice s cieľom celkového zníženia nákladov. Ďalšie zasadanie kardinálskej rady prebehne v dňoch 23. až 25. apríla.

 

Pápežské menovania

Pápež František sa okrem toho venoval aj personálnym otázkam, ktoré sa týkali okrem iného aj menovania nových apoštolským nunciom. Do Južnej Kórey a Mongolska posiela aktuálne Malťana, Mons. Alfreda Xuereba, ktorý doteraz pôsobil ako vedúci generálnysekretár Ekonomického sekretariátu Svätej stolice. Spolu s menovaním bol Mons. Xuereb povýšený na titulárneho arcibiskupa. Od roku 2007 bol druhým osobným sekretárom Benedikta XVI. a v roku 2013 sa stal na niekoľko mesiacov stal osobným sekretárom pápeža Františka. V tom istom roku bol menovaný aj za delegáta pre dve pápežské komisie skúmajúce otázky reštrukturalizácie ekonomicko-administratívnych zložiek Svätej stolice.

Druhé menovanie sa týka Mons. Josého Avelina Bettencourta, doterajšieho vedúceho Protokolu Štátneho sekretariátu Svätej stolice. František ho vymenoval za titulárneho arcibiskupa a zároveň mu zveril úrad apoštolského nuncia v Arménsku Nový nuncius pochádza z Azorských ostrovov a ako kňaz bol inkardinovaný v kanadskej diecéze Ottawa. V diplomatických službách Svätej stolice pôsobí od roku 1999.