aktuality

Zo zahraničia | | Marián Sekerák

Vatikánsky týždenník (198): Personálne zmeny v Kúrii

Zo zahraničia

Benedikt XVI.


V uplynulých dňoch došlo k niekoľkým personálnym menovaniam v Rímskej kúrii. Konkrétne ide o vyvolenie nových deviatich členov Kongregácie pre evanjelizáciu národov.

Stali sa nimi prefekt Kongregácie pre klerikov kardinál Beniamino Stella, prefekt Kongregácie pre katolícku výchovu kardinál Giuseppe Versaldi, prefekt Najvyššieho súdu Apoštolskej signatúry kardinál Dominique Mamberti, arcibiskup Bamaka z Mali kardinál Jean Zerbo, apoštolský vikár Paksé v Laose kardinál Louis-Marie Ling Mangkhanekhoun, titulárny arcibiskup talianskej Numany Mons. Giuseppe Lazzarotto, bývalý apoštolský nuncius na Slovensku Mons. Mario Giordana, titulárny arcibiskup Falerri Mons. Adriano Bernardini a tiež predseda Pápežskej akadémie pre život Mons. Vincenzo Paglia.

Okrem toho pápež František vymenoval aj nových členov Najvyššieho tribunálu Apoštolskej signatúry. Stali sa nimi kardináli Agostino Vallini, Edoardo Menichelli, Raymond Leo Burke, ako aj belgický arcibiskup Frans Daneels, emeritný sekretár tohto tribunálu, a tiež pomocný biskup Diecézy Haarlem-Amsterdam Mons. Johannes Willibrordus Maria Hendriks.

Zaujímavosťou je práve opätovné vymenovanie kardinála Burkea a Mons. Daneelsa ako mužov, ktorí už v tomto tribunáli pôsobili na vysokých postoch, ale v uplynulých rokoch ich opustili.

Okrem týchto personálnych menovaní sa pápež František dotkol počas
končiaceho sa týždňa aj témy budúcoročnej biskupskej synody. V závere svojej pravidelnej stredajšej generálnej audiencie ohlásil tzv.
predsynodálne zhromaždenie. Prebiehať by malo v dňoch 19. až 24. marca 2018 a pozval naň mladých ľudí z celého sveta. Pozvanie sa týka tak katolíkov, ako aj veriacich iných kresťanských i nekresťanských konfesií a tiež neveriacich.

Toto zhromaždenie má obohatiť prípravnú fázu synody, ktorá bola začatá už prípravným dokumentom a k nemu priloženým dotazníkom, ktorý je možné vyplňovať online. Termín zhromaždenia bol vybraný tak, aby jeho posledný deň pripadol na Kvetnú nedeľu, kedy bude
pontifik na Námestí sv. Petra sláviť 33. Svetový deň mládeže na tému
„Neboj sa, Mária, lebo si našla milosť u Boha“, ktorá je prevzatá
z Lukášovho evanjelia.


Pápež František stihol tiež v nedávnych dňoch poslať svoje osobné posolstvo rodine sv. Vincenta de Paul, ktorý napísal pri príležitosti 400. výročia jej vzniku. V liste celej rodine adresoval slová vďačnosti a povzbudenia a tiež vyzdvihol hodnotu a aktuálnosť života a diela sv. Vincenta de Paul.

František pripomína, že k podstate vincentskej rodiny patrí hľadanie „najchudobnejších a najviac opustených“ s hlbokým vedomím, že nie sme „hodní poskytnúť im svoje nepatrné služby“. Vyjadril preto svoje osobné želanie, aby tento rok vzdávania vďaky Bohu a prehlbovania charizmy bol príležitosťou na uhasenie smädu pri prameni, na osvieženie sa pri žriedle pôvodného ducha. Pápež upozorňuje, že dnes sa sv. Vincent „prihovára každému z nás i všetkým členom cirkvi. Svojím svedectvom nás pozýva, aby sme vždy kráčali cestou a boli pripravení nechať sa prekvapiť Pánovým pohľadom i jeho Slovom. Žiada od nás chudobu srdca, totálnu disponovanosť a nefalšovanú pokoru. Pobáda nás k bratskému spoločenstvu medzi nami a k odvážnej misii vo svete. Prosí nás, aby sme sa oslobodili od zložitého vyjadrovania, od egocentrických rečí sústredených na seba i od naviazanosti na materiálne dobrá, ktoré nás môžu na chvíľu uspokojiť, no nemôžu nám dať Boží pokoj“.

Svoj nový text publikoval aj emeritný rímsky biskup Benedikt XVI. Stalo sa tak atypicky v ruskom jazyku. Práve v ruštine bol totiž vydaný 11. diel súhrnného diela Josepha Ratzingera. Tento nový výtlačok priniesol nedávno niekdajšej hlave cirkvi metropolita Hilarion, predstaviteľ odboru moskovského patriarchátu zodpovedný za vonkajšie vzťahy ruskej pravoslávnej cirkvi. Ratzingerova teológia liturgie vyšla vďaka láskavej podpore práve moskovského patriarchátu.

Emeritný pápež napísal k tomuto vydaniu zvláštny predhovor, ktorý datoval na deň liturgickej spomienky na sv. Benedikta, teda 11. júla. Vo svojom texte emeritný pápež uvádza, že „pomýlené chápanie liturgickej reformy široko rozšírené v katolíckej cirkvi viedlo stále viac k tomu, že bol uprednostňovaný aspekt vzdelávací, vlastná aktivita a kreativita. Ľudské konanie takmer uvrhlo do zabudnutia Božiu prítomnosť. (...) Najhlbšou príčinou krízy, ktorá otriasla cirkvou, je zatemnenie tejto priority Boha v liturgii,“ píše Benedikt XVI.