aktuality

Novinka | | Andrea Kundrová

TO SME MY: Jaroslav Fabian

Novinka

Rádio Lumen má svoje zastúpenie aj v metropole východného Slovenska. Z košického štúdia vám v seriáli TO SME MY ako prvého predstavujeme Jaroslava Fabiana, s ktorým sa prenesieme aj do čias začiatku vysielania Rádia Lumen z Košíc.

Jarko, pre každé rádio, ktoré má ambíciu pôsobiť na celom území Slovenska je nesmierne dôležité strategicky rozmiestniť svoje redakcie, mať čo najviac silných vysielačov a potom snažiť sa prinášať čo najpútavejší obsah vo vysielaní. Ktorá zo spomínaných vecí je podľa teba najsilnejšou stránkou nášho rádia?

Po prvé, určite to boli dnes emeritný arcibiskup Alojz Tkáč a Bernard Bober, ktorí si šírenie rádia na východ Slovenska veľmi želali a potom ľudia, ktorí pracujú v redakcii a zaoberajú sa obsahom vysielania. Na vysielače na východe sme nemali veľmi veľké šťastie, pretože v čase keď Rádio Lumen začalo svoje pôsobenie i na východe, veľké frekvencie už boli obsadené, hlavne tie ženevské, tak sme museli hľadať blízko veľkých miest na dobrých strategických miestach.

Myslím si, že sa nám to podarilo najmä v rokoch 1999 a 2001, keď na východe začali Michalovce, Košice a Prešov a vďaka vtedajšiemu dekanovi v Bardejove Jurkovi Jozefovi sme sa dostali až do Bardejova na samostatnú frekvenciu, kde sme postavili aj vlastný stožiar. V tých rokoch sa Rádio Lumen vďaka pomoci arcibiskupského úradu usilovalo postaviť vlastné stožiare, lebo nájmy boli veľmi drahé a tak sme mohli v Košiciach na Heringeši stavať vlastný stožiar.

Zároveň je dobré, že sa rádio usiluje pomáhať a sprevádzať v trápení tých, ktorých život prekvapuje nesením krížov v rodine či v osobnom živote.

Spomínaš si ešte na začiatky košickej redakcie? Aké to bolo?

Košická redakcia vznikla na podhubí už jestvujúceho nahrávacieho rozhlasového štúdia v Košiciach takže sme mohli hneď akceptovať všetky požiadavky vtedajšieho programového riaditeľa čo sa týka nahrávania rozhovorov, pôsobenia medzi novinármi či výrobe špeciálnych programov. Dokonca v období, keď bola Banskobystrická katedrála v rekonštrukcii sme dokázali z Košíc vysielať priamy prenos svätej omše aj päť dní v týždni za sebou. Keďže v tom čase ešte nebol internet každú jednu reláciu sme vyrobili na štúdiový pás, alebo na DAŤ neskôr na CDčko, ale mechanicky sme to vždy posielali kuriérskou službou do Banskej Bystrice.

Čím je pre teba poslucháč Rádia Lumen na východe krajine výnimočný? Vnímaš vôbec nejaký rozdiel?

Myslím si, že rozdiel v regióne neexistuje, ale občas započujem, že sa poslucháči z východu s nami podelia o svoju radosť, že sa hovorí o nás, že sa spomínajú aktivity z východu, že sú prenosy svätých omší aj z východu, že to nie je len o nejakom inom regióne. Mne osobne veľmi imponujú a teším sa z reakcií napríklad tety z Nitry, ktorá ma ako bývalá pani učiteľka slovenčiny napomína "pozor Jarko treba skloňovať, neskracuj, dávaj pozor na dĺžne", občas sa mi to stane a je mi to veľmi sympatické.

Neušlo mi, že si technicky zdatný, veď koniec koncov máš na to aj papier...študoval si na elektrotechnickej fakulte v Košiciach, si hovorcom tamojšieho arcibiskupského úradu a vedieš aj košický tím katolíckeho rádia na Slovensku. Ako ťa napĺňajú tvoje pracovné aktivity?

Práca v redakcii Rádia Lumen, príprava rozhovorov či zostrih relácií a spolupráca s otcom arcibiskupom Bernardom pri tematických reakciách pre verejnosť sú činnosti, ktoré sú pre mňa tvorivé a s radosťou to robím.

Spravidla najväčším skratom v dennom harmonograme tvoria poruchy vysielačov a ich následné opravy, keďže to sa nedá naplánovať a takmer vždy sa musia vykonávať neodkladne. Ale aj to má vždy teší, pretože technika je pragmatická a tvorivá, je to čistá veda, kde sa nedá ani klamať ani podvádzať ani polopravdami nahrádzať. Jednoducho ak poruchu človek nájde a dokáže odstrániť alebo opraviť, začne to fungovať bez toho, aby to potrebovalo ďalšie komentáre. To je na technike úžasné. Aspoň elektrotechnika nefunguje na polopravdách.

V prenosovom voze počas našej púte v Sanktuáriu Božieho Milosrdenstva v Krakove FOTO: M. Šajgalík

Ľudia, ktorí sú v tvojom okolí vedia, že tvoj brat Anton je kňaz. V súčasnosti sa v Cirkvi modlia veriaci za kňazské povolania, lebo faktom je, že ich je v seminároch stále menej a menej. Je to škoda, pretože ak nahliadneme do akejkoľvek farnosti cirkevní predstavitelia sú veľmi zaneprázdnení potrebami veriacich, takže ich naozaj potrebujeme. Ak by si mal apelovať na mladých chlapcov, aby vstúpili do seminára, cez skúsenosť s vlastným bratom, čo by si im povedal?

S mojím bratom máme úžasný vzťah 40 rokov. Myslím si, že je to preto, že ako mladší brat mu stále oponujem a jeho neprestáva baviť ma naprávať. Vážim si jeho láskavosť, húževnatosť a cit pre invenciu. Kňazské povolanie je denno-denné rozhodovanie žiť pre Krista - myslím že brat mi dá za pravdu - stačí ísť za Ním, aby sa k Tebe priznal.

Poďme sa trochu porozprávať o tvojich hudobných počinoch. S bratom máte v tomto smere údajne zaujímavé zážitky?

Počas vysokoškolských štúdií som býval na fare u svojho brata Antona, kde sme vydávali hudobné projekty napr. zázrak vykúpenia..., tvoj ľud .... a tak ďalej viacero hudobných projektov a šírili sme ich na magnetofónových kazetách. Nadšenie pre evanjelizáciu pomocou hudby nás - môjho brata a mňa nie len spája po celý život, ale aj sprevádza. Som veľmi rád, že po dvadsiatich rokoch toto naše nadšenie zdedila aj naša dcéra Antónia, ktorá je spolu s manželkou Bernadetou  interpretmi a dcéra aj autorkou hudby posledných projektov Via Lucis a Via Mariana spred dvoch rokov. Texty napísal brat Anton a na koncertoch nás sprevádzal Marián Čekovský, s ktorým bola radosť hrať lebo nikdy sme v úvode nevedeli, či začne refrénom, či vlastným introm ba či vôbec sme v tej stupnici. Samozrejme sme to mali pekne naskúšané, ale na pódiu sa začal obzerať, usmievať a skúšal nás či sa na jeho "vydumok" chytíme.

V Rádiu Lumen pracuješ už neuveriteľných 20 rokov. Až sa mi natíska malá výčitka, že kde si bol tých prvých 5 rokov? Rádio budúci rok oslavuje štvrťročnicu. Sledoval si jeho vývoj celé tie roky, bol si jeho neoddeliteľnou súčasťou. Buďme teraz trochu vizionársky, kde si myslíš, že bude Rádio Lumen o ďalších 20 rokoch?

Verím, že aj o ďalších 20 rokov bude rádio pri svojich poslucháčoch a bude im sprievodcom cez deň a spoločníkom pre radosť.

V snahe poskytnúť čo najkomplexnejší profil osobnosti, v tomto seriáli predstavovaní kolegov nahliadame aj do ich súkromia. Čo sa teba týka aj tam si dosiahol pomerne obdivuhodné méty...

Som 30 rokov ženatý s manželkou Bernardetou a máme štyri dospelé deti, z ktorých dvaja žijú v manželstve. Dokonca od júna som i hrdý dedko. Doma sa tu smejú nech sa hlavne priznám, že chodím na ryby teraz na huby vraj furt a rád grilujem a varím v zahrade.

Takže dá sa povedať, že v tvojej rodine vyrastá už druhá generácia poslucháčov Rádia Lumen?

Možno teraz už áno, ale neplatilo to vždy hlavne keď boli tínedžeri, vtedy rýchlo prepli v aute na inú stanicu.


TRI NAJ JAROSLAVA FABIANA

Najvzácnejšia vlastnosť na ľuďoch

Najkrajšia vlastnosť, ktorú si všímam na ľuďoch okolo seba je skrytá noblesa. Je to láskavosť, ktorá im ide z očí z mimiky tváre i keď majú trápenia vedia sa usmievať.

Najpozoruhodnejšie miesto v Košiciach

Do Košíc som prišiel po prvý raz ako devätnásťročný a nemám tu žiadne obľúbené miesto, ale o jednom viem za hranicami Košíc šesť kilometrov odkiaľ teraz píšem tento rozhovor:-)

Najzábavnejší východniarsky vtip

Dvaja chlapi v krčme:

- A ty čul že zas dražela voda?

- Na, tu máš, došlo i na abstinentoch!

 

Prečítajte si aj:

TO SME MY - Martin Šajgalík

TO SME MY - Ivo Novák

TO SME MY - Diana Rauchová

TO SME MY - o. Ján Sabol

TO SME MY - Mária Trubínyová

TO SME MY- o. Juraj Spuchľák

TO SME MY- Ondrej Rosík

TO SME MY- Vladimíra Legíňová

TO SME MY- Monika Majerová

TO SME MY- Jana Kršňáková

TO SME MY- Ján Kraus

TO SME MY- Júliana Pavuková

TO SME MY- Andrea Čelková

TO SME MY- Ján Heriban

TO SME MY-o. Ján Krupa