aktuality

Zo zahraničia | | Ján Sabol

Spoločenský komentár: Rok 2017 s príliš mnohými otáznikmi

Zo zahraničia


Aj vy ste možno postrehli, že novoročné oslavy prebehli v pokojnejšej atmosfére, ako po minulé roky. Vidieť to bolo najmä na menšom počte výbuchov petárd a ohňostrojov, ktoré sa už stali neodmysliteľným koloritom vítania nového kalendárneho roka.

Obchodné reťazce, ktorým ešte ostali značné zásoby svetelných zábaviek, ponúkajú mimoriadne zľavy. Prekvapivé výbuchy petárd nás budú zrejme ešte sprevádzať niekoľko týždňov. Kým na Slovensku vzniknú zóny pre tento druh zábavy, budeme musieť tolerovať sprievodné negatívne javy, ako pocity strachu u malých detí, ak im zaznievajú buchoty počas spánku pod oknami, alebo nepríjemný zápach, ktorý je navyše aj zdraviu škodlivý, keďže obsahuje pevné prachové častice. S tými sa väčšinou stretávame pri moderných motoroch v autách, ktoré zachytávajú na to špeciálne vyrobené filtre.

Hoci sme mali na Slovensku pokojné vianočné sviatky a aj Silvester prebehol celkom nerušene, predsa len spomienky na viaceré minuloročné teroristické útoky v Európe na verejných priestranstvách v mestách a zvýšená prítomnosť polície, umocňovali u ľudí pocity obáv a strachu.

Ak sa k tomu priráta úspešné minuloročné referendum o odchode Veľkej Británie z Európskej únie, ukazovanie vojenskej sily Ruska v Sýrii, či prekvapivé víťazstvo neštandardného republikánskeho kandidáta Donalda Trumpa v prezidentských voľbách v Spojených štátoch, nič z toho nevyvoláva úsmev na tvári.

Na očakávaní nového kalendárneho roka je čarovné to, že veľa vecí ostáva zahalených tajomstvom. Čím je zahalenejšia budúcnosť, tým ostáva aj priestor pre väčšiu radosť, keďže je človek vo svojej prirodzenosti spravidla optimista. Pesimistom sa stáva, až keď ho stretajú takmer výlučne negatívne udalosti a zažíva až príliš veľa sklamaní od tých ľudí a inštitúcií, ktorým dôveroval.

Aj tento začínajúci rok 2017 nás čakajú udalosti, ktoré budú mať vplyv na naše životy. Pôjde v prvom rade o budúcnosť Európskej únie, ktorej sme súčasťou, a badať v nej vzostup nielen terorizmu, ale aj populizmu. Pritom sa o bezpečnosť únie doteraz staral a stále stará niekto iný, severoatlantická aliancia spoza veľkej mláky.

V tomto roku nás čakajú prezidentské voľby vo Francúzsku a parlamentné voľby v Nemecku, dvoch kedysi odvekých rivalov a „večne znepriatelených národov“, ktorých zdrvujúca druhá svetová vojna napokon pohla k niečomu veľkolepému a dobrosrdečnému, akým sa stalo budovanie spoločnej Európy. Ak sa k moci aj v týchto zakladajúcich krajinách dostanú skeptici, z dôvodu prílišných obáv a sklamania občanov, môže to priniesť ešte väčšie prehĺbenie nedôvery, krízy a tak aj chudoby. Ostáva len veriť, že Európania nemajú príliš krátku pamäť a poučia sa z chýb minulosti.

V Európe sa za posledné storočia udialo až príliš veľa chybných rozhodnutí, ktoré viedli k nebývalej miere násilia a utrpenia. Musíme preto preukazovať veľkú dávku pokoja, nádeje, vzájomnej úcty a ľudskosti.