aktuality

Zo zahraničia | | Ján Sabol

Spoločenský komentár: Protekcionizmus

Zo zahraničia

Donald Trump Foto: state.com

Európske krajiny postupne prepadajú panike. Príčinou a dôvodom je nový republikánsky prezident Donald Trump a jeho vyjadrenia na adresu Európskej únie, NATO i Nemecka, krajiny s ktorou má dosť negatívnu obchodnú bilanciu.

Nervozitu z budúcej spolupráce v oblasti obrany i medzinárodného obchodu už cítiť aj za hranicami. Inak si nemožno ani vysvetliť značný počet minulotýždenných ruských provokácií naprieč celým svetom, od pobrežia Spojených štátov cez severozápadné pobrežia európskych krajín a Čierne more až po ostrovy neďaleko Japonska. Nikomu z predstaviteľov demokratických krajín sa správanie nového amerického prezidenta nepozdáva. Tešia sa práve len krajiny, kde demokracia ešte nezakotvila, alebo sa neujala.

Kríza, ktorou si teraz prechádza západný svet, sa zdá byť v očiach autokratov a monarchov potvrdením ich vízie fungovania sveta. Ide pritom o krajiny, kde svoje bohatstvo nadobudli vďaka nerastnému bohatstvu a zbohatli práve tým, že ich klientmi sa stali, bohaté západné krajiny, ktoré aj s nedostatkom nerastného bohatstva dokázali v slobodnom prostredí špecializáciou a deľbou práce zväčšovať blahobyt.

Nálady sa nepriostrujú len v diskusiách medzi našimi politikmi a jednotlivými politickými stranami, ale aj medzi štátmi. Kým sa súčasná svetová hospodárska kríza, od ktorej začiatku v 2007 uplynie tento rok 10 rokov, doteraz na Veľkú hospodársku krízu z 30tych rokov veľmi nepodobala, tento rok už môže byť podobností viacero.

Keď začal mať finančný sektor v jednotlivých krajinách po páde Lehman Brothers problémy, v medzinárodne koordinovanej akcii, štáty zvýšili svoje výdavky a znížili dane. Finančný sektor dostal potrebnú likviditu. Produkcia hospodárstva síce poklesla a zvýšila sa nezamestnanosť, ale vďaka úprave daňového systému a dostatočnému sociálnemu zabezpečeniu, sa situácia stabilizovala.

Keď 24. októbra 1929 krachla burza v New Yorku, neprešlo ani 8 mesiacov, čo sa Spojené štáty uchýlili k protekcionizmu. 17. júna 1930 ako prvá krajina po vypuknutí krízy prijali zákon, ktorým zaviedli vysoké clá na dovážané výrobky s cieľom ochrany amerického hospodárstva pred zahraničnou konkurenciou. Podobne ako teraz aj vtedy boli podporovateľmi predovšetkým republikáni. Je zaujímavé, že o prijatí zákona sa v USA diskutovalo už mesiace pred krachom burzy.

Po USA nasledovala celá vlna zavádzania ochranných ciel v partnerských krajinách USA. V Európe vypukla následne menová vojna s cieľom oostať konkurencieschopný na medzinárodných trhoch. Nasledovala potom rovnako aj v Európe snaha o obmedzovanie importu, čo napokon viedlo k výraznému zníženiu medzinárodného obchodu. Všetky krajiny kopírovali správanie toho druhého. To napokon viedlo k takzvanému konkurenčnému paradoxu, že to v konečnom dôsledku poškodilo všetky krajiny. Mali sa ešte horšie ako bezprostredne po prepuknutí krízy. K zlepšeniu situácie došlo až po skončení Druhej svetovej vojny, keď krajiny začali navzájom spolupracovať.

Príbeh Veľkej hospodárskej krízy je veľmi poučný, najmä ak na neho nazeráte z hľadiska interakcie medzi jednotlivými krajinami. Ak by prestali medzi sebou súperiť v čase, keď to bolo s ľuďmi už veľmi vážne a začali skôr spolupracovať, mohli predísť obrovskej tragédii.